25 671

25 671 ľudí bolo v roku 1992 vymazaných z registra občanov Slovinskej republiky. A hoci v roku 1999 ústavný súd rozhodol, že vymazanie bolo protiprávne, dotknutí občania neboli od- škodnení ani späť zaregistrovaní. Až v roku 2012 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že slovinská vláda musí pripraviť systém odškodnenia vymazaných. Dočkajú sa ho však obete konečne?

To nie  je  fiktívny príbeh inscenácie z Prešernovho divadla v Kranji, ale realita nedávnej minulosti v Slovinsku. Na podnet dramaturgičky Marinky Poštrak, ktorá oslovila známeho chorvátskeho režiséra Olivera Frljića, vznikla autorská divadelná inscenácia o týchto nie veľmi známych udalostiach, ktoré sa odohrali krátko po vzniku samostatného Slovinska, presnejšie – po skončení prvej etapy občianskej vojny v Juhoslávii. Inscenácia vychádza z dokumentov, internetových diskusií, priamych svedectiev ľudí, ktorých sa vymazanie z registra týka, aj z osobných skúseností hercov či režiséra, ktorý čosi podobné zažil v Chorvátsku. Konflikt v Juhoslávii mal aj takéto podoby, o nich sa však hovorilo málo a zväčša zavádzajúco.

Inscenácia má poukázať na obrovskú nespravodlivosť voči vymazaným a pripomenúť tento, len málo diskutovaný neslávny čin samostatného Slovinska. Vo vojnou zmietanej Juhoslávii sa diali strašné činy proti ľudskosti. Na pozadí genocíd a vrážd sa teda môže zdať „akési“ zbavenie občianstva nepodstatné – ale predstavte si, aké je to žiť bez zdravotného a sociálneho poistenia, bez občianskeho či vodičského preukazu, bez pasu, bez práv, aké majú susedia vo vašom dome.

Vo vtedajšej politickej situácii mohol byť tento čin Slovincov aj akousi pomstou za to, že ich napadla Juhoslovanská armáda. Ale aj keby všetci vymazaní boli príslušníkmi juhoslovanskej armády, ako sa o vymazaní zavádzajúco informovalo, bol by tento čin neospravedlniteľný. Mnohé rodiny, ktoré boli touto udalosťou osudovo postihnuté, dodnes trpia.

Oliver Frljić, ktorý často robí autorské politické divadlo, sa v inscenácii sústredil na mnohovrstvovosť, prostredníctvom ktorej spolu s hercami chce hovoriť o tejto politickej udalosti. Ukazuje nám ju z viacerých strán: zo strany obetí, zo strany bežných slovinských obyvateľov, ktorých anonymné a často aj nacionalistické hlasy sa ozývajú v internetových diskusiách, i zo strany samotných hercov, ktorí spomínajú, aký bol vtedy ich postoj k udalosti. Frljić spolu s hercami objasňuje nielen politický, ale aj divadelný kontext, pretože divadelnosť sa po celý čas inscenácie priznáva a my sa pozeráme na autentickú a veľmi úprimnú koláž divadelne stvárnených materiálov, ktoré sa vedľa seba citlivo kladú, aby ukázali na večný kolobeh krivdy, nenávisti a pomstychtivosti. Za dramatickou, hoci divadelne skôr jednoduchou inscenáciou, sa otvárajú večné otázky o spravodlivosti, vine a svedomí. Inscenácia, ktorá je v repertoári od marca 2013, vyvoláva rozličné reakcie. Je to prirodzené – chce totiž otvárať oči, vzbudzovať diskusie, spytovať svedomie. Občania štátu sa nemôžu nečinne prizerať politickým rozhodnutiam, ktoré popierajú ľudské práva. Inscenácia 25 671 je dôležitým príspevkom k  debate  o  morálnej  zodpovednosti  indivídua a spoločnosti a pripomína, aká potrebná je spoločenská pamäť.

Martina Vannayová

„Dielo, ktoré vzbudilo horúcu diskusiu, demonštratívne odchody zo sály, nadšené prijatie aj nahnevané odmietnutie. Angažovaná, surovo priama a provokatívna inscenácia rázne otvorila problematiku vymazaných, do divadla nekompromisne priniesla ‚pravdivosť života‘ a zatriasla ‚módnymi teóriami‘ o otupenosti súčasného diváka. Tí bezradní a zbabelí, bez názoru, namiesto komentovania obsahu radšej tárajú o ‚už videnom režisérskom princípe‛. Desivé scénické zobrazenie (netransparentnej) problematiky vymazaných niektorým poskytlo základný, dlhotrvajúci, a najmä intímny pohľad na vlastné morálno-etické názory.“

Zala Dobovšek, 28. 6. 2013, Delo

„Priestor divadla je ako zrkadlo, v ktorom máme vidieť pravdu – tu sa nachádza v krajnom bode a ešte ďalej. Nekonfrontujeme sa s pravdou, sme do nej vtlačení, máme sa za ňu vysloviť, angažovať, či chceme, alebo nie. Inscenácia 25 671 posúva hranice niekam, kde sme ešte neboli.

Tadeja Krečič, Radio Slovenija 1