Dvaja v tvojom dome

Projekt Dvaja v tvojom dome vznikol na základe skutočnej udalosti. V roku 2010 bieloruského politického aktivistu a básnika Vladimíra Nekľajeva zbili počas protestov proti Lukašenkom zmanipulovaným prezidentským voľbám, v ktorých bol sám jedným z kandidátov. Po tom, ako sa v roku 2003 vrátil z vy- nútenej emigrácie v Poľsku a Fínsku, sa čoraz väčšmi verejne angažoval. Zvolili ho za predsedu bieloruského PEN klubu, ale z tejto pozície abdikoval. Začiatkom roka 2010 založil občiansku kampaň„Hovor pravdu“ a stal sa jej lídrom, za čo ho viackrát väznili. Ako„nepohodlného“ opozičného prezidentského kandidáta ho začiatkom roka 2011 odsúdili na domáce väzenie. Jeho dcéra Eva Nekľajevová iniciovala vznik divadelného projektu, ktorý mal o týchto udalostiach hovoriť. Keďže v Bielorusku nebolo možné divadelnú inscenáciu zrealizovať, projekt začal s podporou zahraničných festivalov a divadiel (vrátane Medzi- národného festivalu Divadelná Nitra) vznikať v moskovskom divadle Teatr.doc, orientovanom na politickú a dokumentárnu drámu. Premiéru mal v novembri 2011 v Helsinkách na festivale Baltic Circle.

Na základe tejto udalosti, rozhovorov s Vladimírom a Oľgou Nekľajevovcami a agentmi a prostredníctvom dokumentárneho výskumu tvorivého tímu v Minsku vznikla hra Dvaja v tvojom dome, ktorej konečnú podobu napísala ruská dramatička Jelena Greminová. Inscenovania sa ujal mladý ruský režisér Talgat Batalov, ktorý v prvom rade vyzdvihol osobný rozmer celého príbehu. Inscenácia tak nie je prvoplánovo politická, ani nejde o agitku za„oslobodenie Bieloruska“. Cez ľudsky silný osobný príbeh manželského páru uväzneného vo vlastnom byte hovorí o mocenských pomeroch v autokratickom štáte, o neslobode, na ktorú sme v našich končinách už pomaly zabudli, o strachu, ale aj o odvahe vzoprieť sa.

Inscenácia je komorná a subtílna, plná na prvý pohľad nečaka- ného humoru a tragikomických situácií. V duchu poetiky divad- la Teatr.doc je to dielo, ktoré nepotrebuje veľkú výpravu, efekt- né svietenie ani hviezdnych hercov. Práve naopak, už z miesta, v ktorom divadlo v Moskve pôsobí – malé pivničné priestory jednej moskovskej bytovky – vyplýva, že týmto divadelníkom ide v prvom rade o úprimnú a spoločensky aktuálnu výpoveď, vytvorenú tzv. verbatim metódou – spôsobom písania textov, ktorý umelecky spracúva výsledky dokumentárneho výskumu. Inscenácia je teda skôr skromná, minimalistická, s dôrazom na herecké výkony. Herci sa realisticky„neprevteľujú“ do postáv, ale ich skôr s nadhľadom, humorom a pochopením komentujú.

Dôležité je, že režisér hru neinscenoval čierno-bielo – nie sú to zlí agenti a ich dobré obete. Práve naopak, tým, že nielen väznený manželský pár, ale aj ich väzniteľov zobrazil ako ľud- ské bytosti so svojimi potrebami, emóciami a protirečeniami, väčšmi poukázal na absurdnosť tejto politickej udalosti, ktorá je, žiaľ, v dnešnej Európe stále možná.

Martina Vannayová

„Počas dramatizácie Nekľajevovho príbehu Batalov a Bondarenko navštívili, samozrejme inkognito, básnikov domov v Minsku.
Okrem toho, že sa stretli s básnikom a jeho manželkou, Batalov a Bondarenko sa zoznámili aj s inými politickými aktivistami a bývalým agentom KGB. Tiež mali možnosť bývať dva dni v jednom malom byte... ,Strážcovia, Vladimir a jeho manželka žili nútene spolu v tesnej blízkosti, hoci sa, samozrejme, nachádzajú na opačných koncoch politického spektra. Básnik a humanista Vladimír sa pokúšal nájsť spoločnú reč so strážcami. Jeho žena Oľga im však okamžite vypovedala vojnu,´ píše Batalov. Toto sa stalo ústrednou témou hry pre dramatičku Greminovú. ,Človek má na výber: buď sa pokúsi spolupracovať s teroristami, alebo je proti nim.´”

Isabella Rothberg, Hufvudstadsbladet

„Hra je experimentom s ľudským správaním sa, je to veľmi temná, skutočná verzia televíznej reality show. Steny majú uši, veľký brat sa pozerá a tak zajatci ako aj väznitelia sú neustále pod hrozbou možnej eliminácie. Krutá skutočnosť celého príbehu mení humor na čierny. Agenti trávia čas čajom a vodkou, ale keď sa domáce väzenie skončí, KGB nezanechá po sebe žiadnu stopu.“

Eeva Kemppi, Turun sanomat