The Great Killing

OZ Theaterland, Nancy, France, 1995
Author: Didier Gary

o inscenácii

Trinásť subjektov – mysliacich, akčných, zapálených, trinásť jarmočných atrakcií – trinásť  systémov združených v čase pobudúcom, ako predtucha.... Tu spojených ako trinásť prstov  na  ruke: Didier GABY – maliar, „perohryz“, tmel skupiny, režisér, záskok za štatistov. Stéphane MOURGUES – maliar, nepokojný herec. Thierry MATHIEU, zvaný YOYO, uchvátený každou svetlou myšlienkou, tanečník. Nathalie CLOUET – kráľovná  karnevalového  tanga.  Šľapka.  Angelo DELUCA – svedomitý osvetľovač. Zapálený hráč boccie. Sébastien VION, zvaný PIOU PIOU, rozdvojený mladík s mnohými hranami a veľkými nepokojnými nohami. Ach, keby ma tak videla mama! Mojej sestričke, potvorke. Frédéric BAILLY – malý odvážny umelec. Mackintošový skladateľ. Cvičiteľ bÍch. Jean Louis LAFORET – premietač. Model tlčhubu. Vyznávač zenu. Frédéric BOURGEON, tanečník, ktorý sa blysne raz tu, raz tam. Hélene BUSNEL – mysteriózna charakterová primabalerína. Filmová hviezda. Formovateľná tanečnica. Jean-Hugues LALEU – herec vážnych postáv. Mnohotvárny a dá si povedať. Manu POYDENOT – šťastlivec. Maliar Karnaumov. Okuliarnatý dekoratér. Pierre FERRY – priekopník 16 mm filmu.

Od 16. januára do 19. marca je sídlom spoločnosti odvážlivcov z divadelnej krajiny založenej v Nancy bitúnok. Spoločnosť vytvára Veľké zabíjanie – ucelené predstavenie, ktoré režíruje Didier Gary. „Kdesi za tým všetkým sa skrýva Dorian Gray; sú tam však aj svety Cocteauove a Prévertove, svet Marcela Aymého s jeho prechodom cez múr. Kamenným sochám bijú srdcia. A predmety na nás hľadia. Znamená to teda, že budeme musieť uviesť do pohybu nehybnosť, odchýliť perspektívu, pohrať sa s bezváhovosťou, no predovšetkým spustiť na vodu našu predstavu živého, ožiariť ju a dať jej farbu tak, aby ste ju mohli vidieť našimi očami.“

Veľké zabíjanie, to je trhovisko zašlých čias, pomocou ktorého sa strháva závoj zvláštnostiam a výstrednostiam našej doby v jarmočnej show plnej klamov. Akoby v ľudskom viváriu, v ktorom sa pestujú samotné prvky  života so všetkými jeho výstrelkami. Aby sme však takto neskončili, rozpustný jed, ktorý sa dostal do tela žobravého OZ Theaterlandu, sa stáva nástrojom reťaze vrážd morbidných myšlienok a zahrká kosťami v techno-futuristickom kabarete pod názvom Veľké zabíjanie. Tieto oblasti prestrihnú tri naliehavé veštby a nedovolia vám ani na okamih si oddýchnuť. Silné divadlo plné nezmyslov a rýchlosti, veľkých zákrut. Rana valčekom do hlavy diváka, nech ju trochu ofúkne a nech si potom sníva o tom,  čím  sa popise stránka, ktorá je opäť čistá. „Vo Veľkom zabíjaní nikoho  nezabíjajú. Iba odsudzujú predsudky a predpojatosť. Zbraň je zameraná na spoločnosť,  ktorá je vykreslená nemilosrdne.“ „Inšpirovali sme sa prízračným vlakom. Kedysi sa ľudia báli goríl a kostlivcov. Položili sme si otázku, čo by ľuďom nahnalo strach dnes, v prízračnom vlaku spoločnosti. Preosiali sme všetky formy násilia a neznášanlivosti.“ „Ruka v ruke s výpoveďou ide občas provokácia. Pohľad je čierny, neľútostný: od pôrodu k poprave elektrickým kreslom – to všetko je len násilie. Jedna naznačená ľudožrútska scéna symbolizuje skutočnosť, že človek je človeku hlavným vlkom. V poltónoch hrá OZ Theaterland na dvojzmyselnosť. Telá hercov-tanečníkov sa striedavo obnažujú, preobliekajú, odievajú do kostýmov. Podobne ako skutočnosť, ktorú chcú predstaviť, nie sú tieto telá ani celkom čierne, ani celkom biele. V snahe ukázať uväznenosť v represívnom systéme súbor neostáva na polceste. Zásluha tohto predstavenia spočíva v tom, že sa odvažuje zbaviť divadelné efekty konvencií, že ich „ozifikuje“.“