Eurovízia

V súvislosti so „starým kontinentom“ sa v posledných rokoch vynára niekoľko tém a otázok. Horekuje sa nad jeho klesajúcou demografickou krivkou, skúmajú sa možné dopady intenzívnych vĺn imigrácie neeurópskeho obyvateľstva a ich vplyv na národnostné a kultúrne zloženie jednotlivých regiónov ako aj zvláštna charakteristika Európy ako priestoru, v ktorom sa ľudia, ktorí ho obývajú, automaticky stávajú ľudskými dedičmi mnohých vecí, s ktorými vôbec nemusia mať nič spoločné.

Východiskom inscenácie Eurovízia je skutočnosť, že kultúru a identitu Európy vždy tvorila skrumáž rôznych národov obývajúcich spoločný priestor. Toto miešanie a vzájomné ovplyvňovanie ju dokonca utváralo. Rovnako silne však vplývala aj odvrátená stránka tejto okolnosti – neschopnosť národov a etnických skupín skĺbiť rozdiely a spolu komunikovať. Práve otázka nutnosti ľudskej komunikácie, možnosti nadviazať komunikačné spojenie medzi minulosťou a budúcnosťou v rámci určitej kultúrnej tradície je to, čo Teatro Praga divadelne rieši. Zaujíma sa o jazyk v lingvistickom a umeleckom zmysle, komponujúc inscenáciu na spôsob textu, ktorý plynie bez interpunkcie. Vety, myšlienky a témy do seba narážajú, vnútorné, súkromné úvahy splývajú s divadelnými akciami a popismi javov či širších súvislostí. Dvaja herci cestujú územím všetkých oficiálnych jazykov Európy a súčasne sa vyrovnávajú aj s jazykmi, ktorými zvykne komunikovať európske divadlo.

Jeden z najvýznamnejších divadelných kolektívov súčasnej portugalskej scény, Teatro Praga, bol založený v roku 1995. Počas svojej existencie prešiel veľkými zmenami, ale s istotou sa dá o ňom hovoriť ako o reprezentantovi nastupujúcej vlny vyhraneného a odvážnejšieho divadelného myslenia, ktorá sa sústreďuje viac na budúcnosť než na minulosť európskeho divadelného rozprávania. Tvorcovia reagujú na aktuálne témy bežného života, na problém umenia najmä z aspektu komunikácie umeleckého diela s divákom, často posúvajúc mantinely žánrov. V Eurovízii nastoľujú tému komunikácie z dvoch hľadísk – z hľadiska rozmanitosti a početnosti oficiálnych jazykov, ktorými občania 45 štátov Európy hovoria, ale aj z hľadiska chaosu kultúrnych východísk, s ktorým sa musí vyrovnať každý tvorivý človek, ak sa chce pokúsiť o oživenie mŕtvol istých kultúrnych tradícii. Teatro Praga rozohráva hru rôznych jazykov, pýtajuc sa, čo je to vlastne komunikácia a či je nutné rozumieť, aby sme si navzájom rozumeli.

Výsledkom je hravá a svieža, pritom dôsledná a inteligentná inscenácia, ktorá kladie dôraz na herecký výkon a hľadanie nového spôsobu rozprávania v divadle, asociatívnym spôsobom prepája všetko, čo s problémom súvisí, odhaľuje aj spojitosti v nespojiteľnom - ako napríklad medzi odkazom realistického divadla, Ibn Hassanovou definíciou postmoderného umenia a pesničkovou popovou súťažou Eurovízia.

Maja Hriešik

Osobnosti Teatra Praga (kolektívu umelcov, ktorí tvoria bez režiséra) pracujú neopakovateľnými divadelnými postupmi: vždy sú odlišní, sú jednou nekončiacou sa metamorfózou, predmetom neočakávaných variácií samých seba. Skupina nehľadá odpovede svojej inakosti v otázkach Čo robíme alebo Čo sme dosiaľ urobili, ale v potrebe a vôli žiť v konfrontácii s odpoveďami, ktoré z týchto otázok vyplývajú.

Predstavenia tohto kolektívu sú happeningami, ktoré sa, počas udržovania fyzickej formy (fikcie) divadla, snažia hľadať “úplnú zodpovednosť diváka”, teda šancu nájsť určitý druh komunity za chaosom fikcie. Teatro Praga sa sformovalo v roku 1995 a v súčasnosti sídli v Hospital Miguel Bombarda v Lisabone. Skupina pravidelne tvorí svoje divadelné diela v spolupráci s prestížnymi kultúrnymi organizáciami v Portugalsku.

Vystupovala na rôznych festivaloch a prehliadkach v mnohých európskych krajinách (Taliansko, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Maďarsko, Estónsko a Dánsko).

o inscenácii

tvorcovia

režisér

Materiály k dispozícii