Fragile!

Inscenácia Fragile! sa nezaoberá len mimoriadne aktuálnou témou pracovnej migrácie mladých ľudí z bývalých komunistických krajín do Veľkej Británie. Na scénu prináša novú divadelnú realitu, nový prístup k súčasnému textu, nové videnie scénického priestoru, vzťahu medzi hercami na scéne, ale aj medzi javiskom a hľadiskom. Za tým všetkým stojí osobitý režijno-scénografický koncept a multimediálny prístup režiséra Matjaža Pograjca. Pograjc je jeden najvýznamnejších predstaviteľov mladej slovinskej réžie, ale aj experimentátor v oblasti tanca. V roku 1990 ako tanečník a choreograf založil súbor Betontanc, neskôr veľmi dobre známy na európskej tanečnej scéne. Aj keď Fragile! nie je tanečným divadlom, odvahu, s akou pristúpil k súčasnému textu, v činohernom divadle často nevidíme. Už v origináli fragmentárnu divadelnú hru sa nebál ďalej rozbíjať prostriedkami filmovej montáže, živej videoprojekcie, animácie a filmových dokrútok. Výsledok tohto divadelného risku je lahôdkou pre každého diváka – spája totiž moment neustáleho formálneho prekvapovania a emocionálnej sily.

Neľahké životy postáv hry, týchto „nie tak celkom Londýnčanov“, videné okom kamery a dotvárané prostriedkami filmovej montáže a videoprojekcie, ponúkajú skutočný voyerizmus a autentické obrazy strachu ukrytého v hlbokom vnútri človeka. Tvorivý tím o nich rozpráva bez toho, aby príbeh stratil svoju úprimnú melodramatickú kvalitu. Keď autorka hry, chorvátska dramatička Tena Štivičićová, hovorí o svojom pôsobení v Londýne, akoby rozprávala aj o postavách svojej outsiderskej melodrámy: „Život v emigrácii je ako neprestajné balansovanie nad priepasťou. Byť cudzincom v krajine, ktorá nepodporuje cudzincov aj napriek tomu, že je cudzincami tvorená, znamená žiť v neustálom súboji s kultúrou, do ktorej nepatríš. To znamená, byť navždy outsiderom a stále sa pokúšať preskočiť nejakú neviditeľnú latku...“. Štivičićová hru napísala v angličtine, v nedokonalej angličtine emigrantov so všetkými jej chybami, autentickosťou a prerieknutiami v rodnom jazyku. Myslenie v dvoch jazykoch, typické pre cudzinca, sa akoby stalo východiskom pre inscenačný tvar Fragile! Herci sú raz hercami, inokedy kameramanmi, raz tvoria, inokedy sú tvorení, raz zaznamenávajú emócie, inokedy ich priamo prinášajú. Výsledkom synergie dramatickej témy, radikálnej multimediálnej interpretácie textu a vynikajúceho herectva je mnohovýznamová scénická metafora našej doby. Ide o formálne zložité divadlo, nie pseudokoncept umenia pre umenie, ale vzácne dômyselný a odvážny prístup k divadlu ako takému.

Romana Maliti

„(...) Herci na úzkej a priehľadnej hranici medzi hraním a odstupom, medzi scénou a kamerami, fiktívnymi osobami a vlastnou invenciou realizujú psychologicky vyargumentované, jazykovo mnohovrstevné a realizačne výrečné postavy, ktoré napriek svojej rozmanitosti hovoria o tom istom. Všetky môžeme vnímať ako ,svoje´, ale nie kvôli spoločnej minulosti, ktorej sme tak či onak ukázali chrbát, ale kvôli základnej pozícii krehkosti, osamelosti a odcudzenia, ktoré dnes neminú nikoho z nás.“

Petra Pogorevć, Dnevnik, 2006

„Inscenácia ironizuje televízne médium a poukazuje na vedomie sveta založené na voyeurizme Veľkého brata a súčasne precízne analyzuje duchovné postihnutie tých, ktorí na území bývalej Juhoslávie ostali bez vlasti, existencie a identity. Títo ľudia sú pokusnými králikmi a experimentátormi v záhadnom globálnom projekte, obeťami i zločincami vo svete, ktorý stratil akýkoľvek zmysel, hercami a režisérmi veľkej zábavnej show, ktorá hovorí o tom, že nešťastie a utrpenie sa proste môžu stať zábavou pre iných.“

Odborná porota slovinskej národnej prehliadky Borštnikove stretnutia