Štúrovci

Tvorbu Ľudovíta Štúra – slovenského básnika, filozofa, politika, publicistu, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia, kodifikátora spisovnej slovenčiny – a jeho súputnikov z 19. storočia dnes pozná málokto. Vie sa o nich z učebníc literatúry, možno sa niekomu vynoria z pamäti v detstve mechanicky naučené veršíky – a to je asi všetko. Skutočný zmysel a hodnoty ich práce sú zabudnuté. Navyše, pre mnohých z nás posunuli národných bardov do neživotnej podoby rôzne konjunkturálne politicky či národniarsky zafarbené aktivity. Prekonať averziu k zoznamu školskej literatúry dokáže iba veľmi dobrý učiteľ. Pozná spôsoby, ako zatraktívniť diela, ktoré inak zapadajú na policiach knižníc prachom nezáujmu. Chce to totiž formu hodnú dneška.

Na znovuoživenie málo lákavej kapitoly povinného čítania, na poéziu Štúrovcov, našli takúto formu v Slovenskom komornom divadle v Martine. Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ a Dodo Gombár vybrali z tvorby Ľudovíta Štúra, Sama Chalupku, Janka Kráľa a Andreja Sládkoviča niekoľko básní s nadčasovými témami, napísali na ne súčasnú hudbu a stvorili tak scénické dielo s názvom – Štúrovci (koncert zrušený). Skladateľská umnosť hudobných kompozícií vychádza z rocku  a kvalitného popu a prekvapujúco súznie s myšlienkovým posolstvom klasikov. Vzniká fúzia, ktorá sprítomňuje politické názory i meditatívnu ľúbostnú poéziu zakladateľov našej modernej národnej identity. Interpretácia prostredníctvom živej kapely, ktorú vytvorili herci Slovenského komorného divadla (členovia kapely sa oslovujú krstnými menami básnikov), hýri energiou a pôžitkom z nespútaného muzicírovania.

Projekt martinských divadelníkov nenechá chladným nikoho v hľadisku – v budove divadla či na námestí pred ním (produkcia sa hrá v dvoch podobách: ako inscenácia alebo koncert). Jedných prekvapí aktuálnosťou spoločensko-politickej výpovede, bohatstvom poetických obrazov, vrúcnosťou milostných veršov národných buditeľov. Iných poteší bohatosťou a farebnosťou dobrej muziky. Nájdu sa však aj takí, ktorých popudí. Pretože táto produkcia je vzdialená patetickej oslave mramorových hrdinov.

Oleg Dlouhý