Pre-paradise Sorry Now (Malé príbehy každodenného fašizmu)

Talianska skupina Motus vznikla v roku 1990, v súčasnosti patrí medzi progresívne súbory nezávislého divadla. Vo svojich tematicky na seba nadväzujúcich inscenáciách sa zaoberá aktuálnymi spoločensko-politickými témami a v často otvorených divadelných formách hľadá prostriedky ďaleko za hranicou tradičného divadla.

Pre svoj najnovší cyklus si Motus ako inšpiráciu vybral divadelné a filmové dielo Reinera Wernera Fassbindera, ktorý je na Slovensku známy predovšetkým ako filmový režisér. Okrem Pre-paradise Sorry Now je to aj Rumore Rosa, ktorá vychádza z hry Horké slzy Petry von Kant. Kým Rumore Rosa je uzavretou inscenačnou formou, Pre-paradise Sorry Now ráta s neustálym dopĺňaním. Je to nielen divadelná produkcia, je to čosi viac – divadelný výskum, ktorý dospeje do fázy nekončiaceho formálneho a obsahového hľadania, napr. súčasťou produkcie je „videokatalóg“, ktorý skúma, čo všetko zahŕňa význam „každodenný fašizmus“. Fragmenty Fassbinderových filmov a projekcie vojnových záberov sú tiež prostriedkom interakcie s divákom, ktorá sa stáva čímsi viac než len zobrazením príbehu v rámci jedného divadelného večera. Naliehavým a provokatívnym spôsobom sa dostáva pod kožu diváka, ktorého si predsavzala zobudiť z ľahostajného spánku.

Keď si predstavíme, že by v dnešnej dobe žil Hitler alebo že masoví vrahovia sú popovými ikonami, aká bude naša reakcia? Aký je náš postoj k násiliu – od toho najvypuklejšieho až po to skryté, každodenné? Aké sú naše možnosti vyjadriť sa proti násiliu a chceme to vôbec? Reálny príbeh masových vrahov Myry a Iana sa stal koncom 60. rokov pre Fassbindera predlohou pre napísanie textu o ľudskej krutosti. Názov Pre-paradise Sorry Now je narážkou na slávnu inscenáciu Pa-radise Now amerického off-off broadwayského súboru Living Theater, koncom 60. rokov významného ľavicovo orientovaného divadla hlásajúceho utópiu o lepšej spoločnosti zbavenej kapitalizmu a fašizmu, predchnutého duchom hippie revolty.

Kdesi tu je východiskový bod produkcie Motus, ktorá presahuje rámec Fassbinderovej hry a robí ju aktuálnou vďaka radikálnemu pohľadu z perspektívy našich dní. Naším problémom je nielen nevykoreniteľný fašizmus, manifestujúci sa v príbehu Myry a Iana, ktorí pre svoje vraždy nachádzali inšpiráciu vo zverstvách nacizmu. Aj revolta 60. rokov so svojím anarchistickým volaním po slobode a voľnosti sa ukazuje ako nenaplniteľná a mnohokrát vo svoj opak prevrátená utópia. Anarchistické gesto, to je aj totálne oslobodenie najagresívnejších pudov v násilí. Aká je naša skutočná morálka, pýtajme sa, zatiaľ čo v nás mrazivá inscenácia režisérov Enrica Casagrande a Daniela Nicoló môže usvedčiť našu vlastnú nenávisť voči iným ľuďom či skupinám, voči „nepriateľom“, ktorí sú projekčným plátnom našej vlastnej agresivity.

Martina Vannayová