Platforma

Kým na Slovensku sú romány francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa zatiaľ neznáme, v západnej Európe patrí tento kontroverzný spisovateľ – enfant terrible francúzskej literárnej scény – medzi hviezdy a jeho diela sa často stávajú predlohou aj pre divadelné spracovanie.

Houellebecqove diela sú atraktívne a môžu osloviť široké spektrum čitateľov: na jednej strane tých, čo si chcú prečítať „iba“ dobre napísaný príbeh plný ľudských emócií a osudov, alebo tých, ktorí od literatúry vyžadujú komplikovanejšieho partnera do diskusie. Tých zaujímajú ich najmä úvahové pasáže o stave našej doby, citujúce, parafrázujúce, polemizujúce či ironizujúce myšlienky najväčších mysliteľov z histórie a súčasnosti.

Obraz našej doby v jeho románoch je plný osamelých ľudí, ktorí sú len nepodstatnými časticami v kolose liberálnej ekonomiky a diktátu trhu. Ľudia sú tu len na to, aby produkovali a konzumovali, a aby z toho niekoľko málo „vyvolených“ profitovalo. Takýto zdanlivo cynický postoj k súčasnej západnej civilizácii mnohých popudzuje, preto má Houellebecq azda rovnako veľa priaznivcov ako nepriateľov.

Johan Simons, jeden z najuznávanejších európskych režisérov, najskôr inscenoval Houellebecqov kultový román Elementárne častice v koprodukcii zürišského Schauspielhaus a mníchovského Kammerspiele. Druhým javiskovým stretnutím Simonsa s Houellebecqom je spracovanie románu Platforma. Houellebecq sa v tomto románe (2001) zaoberá tým, ako v trhových podmienkach funguje turistický ruch a jeho skrytá, ale o to podstatnejšia súčasť – sexturizmus. To je pozadie, ktoré mu slúži na veľmi bystrý spoločensko-kritický pohľad na novodobú kolonizáciu tzv. „tretieho sveta“. Stret civilizácií a totálny úpadok akýchkoľvek hodnôt je to, k čomu dospelo adorovanie západnej racionality. Houellebecq je tiež kritikom sexuálnej revolúcie a generácie hippies. Manifestáciou liberálnych hodnôt individualizovanej spoločnosti sa podľa neho začal úpadok takej hodnoty, akou je napríklad rodina.

Simonsovi sa na javisku podarilo zobraziť veľmi sugestívny príbeh hlavných hrdinov románu – Michela a Valérie, ktorí sa vo svete totálneho odcudzenia a individualizmu rozhodnú pre vlastnú utopickú predstavu: chcú vytvoriť miesto, kde sa ľudia budú môcť oddávať neobmedzeným požitkom, ale nie na báze vykorisťovania iných. Keďže však žijeme v čase konca utópií, je ich sen, skôr než sa ich vôbec môže naplniť, rozmetaný bombovým útokom moslimov na juhoázijské prímorské stredisko.

Michel a Valérie sa snažia uniknúť podmienkam západnej spoločnosti, ale nevidia, ako hlboko sú nimi determinovaní. Je to bezvýchodiskový únik od pocitov strachu zo smrti, staroby, nešťastia, čo sú, podľa Houellebecqových slov, len logické dôsledky individualizmu.

V Simonsových inscenáciách sa často používa kontrast medzi „tu a teraz“ a vyrozprávaním minulosti príbehu. Originálnym spôsobom pracuje tiež s hereckým štýlom: koncentrované herecké výkony sú určované konkrétnou situáciou a presným pochopením postojov a uvažovania postáv. Je to vnútorne disciplinované herectvo, ktoré (sa) nepredvádza, ale skôr komentuje.

Kým Camusovi alebo Beckettovi hrdinovia boli ľuďmi z okraja, vyhnancami alebo skrátka literárnymi postavami metaforického významu, Houellebecqove románové postavy sú autentickí, priam až s dokumentárnou presnosťou zobrazení priemerní ľudia. Jedni z miliónov, jedni z nás. O to je jeho obžaloba našej civilizácie naliehavejšia.

Martina Vannayová