Produkt

Mark Ravenhill patrí medzi najznámejších súčasných britských dramatikov. Stal sa jednou zo značiek tzv. cool, resp. in-yer-face drámy, najmä vďaka svojej hre z roku 1997 Shopping and Fucking. Hru Produkt z roku 2005 inscenovala mladá britská režisérka Lucy Morrison v divadelnom súbore Paines Plough, ktorý sa špecializuje na uvádzanie súčasnej dramatiky a je známy nielen vo Veľkej Británii, ale v celej Európe. Inscenácia, ktorá mala premiéru na minuloročnom edinburskom festivale, sa primárne zaoberá témou terorizmu. A to ravenhillovským cynicko-ironickým spôsobom, ktorý nám zasa raz pripomína, čo západná civilizácia produkuje okolo nás aj v nás.

Inscenácia je o to zaujímavejšia, že v nej účinkuje priamo Mark Ravenhill. Hrá tu scenáristu Jamesa, ktorý mladej nádejnej herečke Amy ponúka scenár svojho nového filmu. Produkt je monodráma; na scéne s Markom alias scenáristom Jamesom sa síce vyskytuje herečka, ale v postave bez textu. Reálna a nereálna zároveň, ako všetci hollywoodski hrdinovia.

Produkt je akýmsi metatextom o mediálnej fikcii. Ravenhill sa pohráva so spôsobom, akým médiá vyvolávajú v ľuďoch emócie – ako sám hovorí: „účinok dnešných správ vždy osciluje medzi skutočnými citmi a emóciami hollywoodskeho typu.“ Teroristické akcie, ktoré sú takmer dennodennou súčasťou správ, sa v Ravenhillovej hre stávajú materiálom na vytvorenie vlastne veľmi banálneho ľúbostného príbehu.

Scenárista James, stále nadšenejší z fabulovania príbehu, priamo na mieste dotvára scenár, ktorý obsahuje všetky klišé hollywoodskeho filmu – napätie thrilleru aj emócie love story. Pohráva sa tiež s jazykom sloganov reklamného sveta, ktoré nás zvádzajú do sveta ilúzie ideálneho šťastného života. Scenár, o ktorý v Produkte ide, môže byť rovnako dobre scenárom hollywoodskeho filmu, ako aj nejakej novej počítačovej hry, kde napríklad Lara Croft a Bridged Jonsová bojujú v mene džihádu – ak by sme parafrázovali Ravenhillove slová.

Produkt je nanajvýš aktuálnou hrou, nielen kvôli svojej téme, ale aj vďaka spôsobu, akým ju spracováva. Odráža túžbu po príbehu, ktorým sa snažíme zaplniť akési prázdne miesto v chaose dnešnej doby. Relativizuje aj našu schopnosť emocionálneho prežívania – správy o krutostiach vo svete nás nechávajú ľahostajnými, ale dojať k slzám nás dokáže aj béčkový hollywoodsky film. Žijeme vo virtuálnej realite, v dobe totálnej straty orientácie a hodnôt.

Ravenhillov humor je ostrý: text sa valí v rýchlom tempe, spôsob, akým Ravenhill hrá, a tým vlastne interpretuje príbeh, nás vťahuje do deja budúceho filmu. Ravenhillov humor je aj dôvtipný a „typicky anglický“: skrýva sa za ním hlboké a kruté pomenovanie protikladností našej doby. Ravenhill na povrchu hovorí o privátnom, aby odhalil, čo je v ňom determinované západnou spoločnosťou a naopak. Produkt relativizuje účinok dominantnej liberálnej ekonómie a kresťanského eurocentrizmu. Tu sú všetci a všetko produktom, teroristi rovnako, ako ich obete.

Martina Vannayová