o inscenácii
Generačný a stavovský konflikt Gorkého Meštiakov je v Polákovej interpretácii predovšetkým konštatovaním stavu. Hoci sa ústredné mladé postavy búria proti zaužívaným pravidlám a proti tzv. autoritám, neponúkajú žiadne východiská. Sú len impulzívnejším, vyzývavejším a dynamickejším zrkadlom svojich starších kópií. Ďalšie postavy so svojimi malými tragédiami, prostými citmi a múdrosťou sú v Polákovej verzii rovnako hlboké odhaľujúce vlastné vnútro a odkrývajúc samotné korene ľudského konania. V inscenácii divadla Astorka niet hlavnej postavy a niet jediného dominantného výkonu. Každá z postáv a postavičiek je „vyhraná“ s mimoriadnou hĺbkou a všetky spolu na javisku pôsobia absolútne súzvučne.
tvorcovia
réžia: Roman Polák
preklad: Ján Ferenčík
úprava: Roman Polák
dramaturgia: Barbara Gindlová
hudba: Anton Popovič
choreografia: Miroslava Kovářová
kostýmy: Simona Vachálková
scéna: Bára Křístková, Markéta Oslzlá
hrajú: Bessemenov: Ľudovít Moravčík, Akulina: Zora Kolínska, Peter: Matej Landl, Tatiana: Marta Sládečková, Nil: Vladimír Hajdu, Perčichin: Peter Šimun, Poľa: Danica Jurčová / Zuzana Moravcová, Jelena: Jana Kolesárová / Slávka Halčáková, Teterev: Boris Farkaš, Šiškin: Juraj Kemka, Cvetajevová: Lucia Lužinská
režisér
Roman Polák (1957) je jednou z najvýraznejších osobností v oblasti divadelnej réžie na Slovensku. Jeho stálou scénou je práve divadlo Astorka, ale s úspechom sa svojou tvorbou predstavoval aj na scénach národných divadiel – okrem slovenského v Bratislave aj v Brne a v Prahe. Jeho inscenácie zaznamenal i úspechy v Chicagu (Macbeth) aj na festivale v Edinburgu (Dotyky a spojenia, Marivaux, 1992), kde získal cenu kritiky britského denníka The Guardian. Inscenácia Les, ktorú s Polákom naštudovali herci v Astorke, a ktorá bola uvedená aj na Divadelnej Nitre '97, získala tri zo siedmich Divadelných ocenení sezóny DOSKY '97, udeľovaných za najvýznamnejšie divadelné výkony uplynulej sezóny na Slovensku: cena za najlepšiu inscenáciu, za najlepšiu réžiu a za najlepšiu scénografiu.