o inscenácii
Inscenácia nepoužíva slová. Vidíme neistotu, skryté utrpenie či predstieranú ľahostajnosť, deformáciu ako výraz bolesti alebo hry, alebo možno aj úprimného citu. Modré ladenie evokuje chlad, ale miestami i takmer gýčovo nostalgickú atmosféru, ktorú však systematicky rozbíja a naštrbuje nadhľad a irónia.
Vznikla kolektívnou improvizáciou, v ktorej nič nie je dopredu stanovené, ale vychádza sa prísne z toho, čo účastníci tvorby na skúšku prinesú, čo počas skúšok na scéne vznikne. Improvizácia teda nie je výplňou apriórne postavených mantinelov, ale jadrom, témou, obsahom i formou diela.
tvorcovia
réžia: Blaho Uhlár
výprava: Zuzana Piussi
hudba: Skladby V. Bokes, L Burgra, D. Lauka, F. Chopina, J. Pachelbela, M. Piačeka, P. Zagara a I. Zeljenku v podaní Malomestského komorného orchestra Požoň sentimentál vybral Ľubomír Burgr
účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Marek Piaček, Lucia Piussi, Zuzana Piussi
režisér
Blaho Uhlár (1951), absolvent divadelnej réžie na VŠMU, pracoval v Divadle pre deti a mládež v Trnave, neskôr v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove. V roku 1991 spoluzakladá divadelný súbor STOKA. Uhlár začínal ako režisér – moralista vyznávajúci racionalizmus myslenia. Na javisku modeloval situácie, prostredníctvom ktorých skúmal mechanizmus životných vzťahov, súvislostí medzi človekom a dejinami, slobodou a násilím, umením a realitou, individuálnym a spoločenským svedomím, odhaľoval dôvody a následky manipulácie. Býval vo svojich súdoch kategorický, svojím spôsobom maximalista.
Uhlár odmieta tzv. prirodzené hranice divadelného umenia a tvorby, snaží sa o ich prekročenie, vďaka čomu posúva slovenské divadlo vývojovo dopredu. Zo zástancu racionálneho myslenia sa mení na skeptika. Ako režisér – filozof siahol po „alogickom“, „náhodnom“, „neregulárnom“ spôsobe tvorby: kultivuje improvizáciu. Možno vycítil podstatu jedného z tvrdení postmodernej filozofie: „Na to, aby sa uplatnili nové idey, nové teórie, musí byť rozum na istý čas odstavený .“