o inscenácii
Skon Paľa Ročku je jedna z najznámejších próz slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-imravy z roku 1921. Je pohľadom na jednoduchého dedinského človeka, ktorý pred smrťou hľadá odpustenie, vyrovnáva sa s hriechmi, s najťažšími priestupkami proti základným morálnym a ľudským hodnotám. K výrazným kvalitám inscenácie patrí scénografické riešenie Jozefa Cillera, herecká kreácia titulnej postavy v podaní Jána Kožucha, ale predovšetkým stvárňovanie chóru. Základom dramatizácie Matúša Oľhu je výpoveď jednotlivca, Paľa Ročku, v kontrapunkte s výpoveďou dediny zobrazenej v divadelnom chóre. Dedina, ktorá spieva na Paľovom pohrebe či živo diskutuje v krčme, inokedy dedina, ktorá mlčí a prizerá sa, no predovšetkým dedina, ktorá hlavného hrdinu napáda, atakuje, hryzie mu svedomie, núti ho myslieť a konať. Princíp jednotlivca a chóru v zložke formálnej, ale predovšetkým téma viny a odpustenia v zložke obsahovej, dáva tejto inscenácii rozmer takmer antickej tragédie.
tvorcovia
scenár a réžia: Matúš Oľha
dramaturgia a hudba: Róbert Mankovecký
scéna: Jozef Ciller
kostýmy: Mária Cillerová
účinkujú: Ján Kožuch, Jana OI'hová, Katarína Vrzalová, Eliška Nosálová, Michal Gazdík, Renáta Rundová, František Výrostko, Ivan Folkman, Andrej Štermenský, Marica Bálintová, Emília Čížová, Helena Sudická, Štefan Mišovič, Gita Mazalová, Ivan Giač, Anton Januš, Ján Blanský, Juraj Kemka, Jakub Cúth, Dušan Tuma, Feďo Výrostko
režisér
Matúš Oľha (1959). Po skončení odboru réžie na VŠMU pracoval v Divadle J. G. Tajovského, od roku 1988 je interným režisérom Divadla SNP v Martine. Jeho inscenácie sa vyznačujú sústredenou prácou s hercom v rovine psychologicko-realistického zobrazenia charakteru a presne koncipovanou scénografiou (spolupráca so špičkovými scénografmi – P. Čaneckým, J. Válekom, F. Liptákom, J. Cillerom). K najvýznamnejším inscenáciám M. Oľhu patrí Kovačevičovo Zberné stredisko (1987 – DJZ), O´Neillov Mesiac pre smoliarov (1989 – DSNP, pod názvom Noc pre dvoch) a celý rad naštudovaní slovenskej klasickej drámy (Statky-zmätky a Nový život J. G. Tajovského, Záveje Vladimíra Hurbana Vladimíroviča, Beta, kde si od M. Urbana).