o inscenácii
Súbor siahol po slávnej knihe Jonathana Swifta, aby sebe aj ostatným položil otázku, prečo treba písať a čítať knihy, a zároveň nastolil odveký problém ľudstva medzi malými a veľkými, resp. kto je malý a kto je veľký. Čím viac poznávaš, tým si väčší. S tvojou veľkosťou však rastie aj tvoja zodpovednosť. Veľkí spisovatelia vždy v kútiku duše túžili zachrániť svet. A dokázali pri tom zostať malými. Tak, aby ich uniesli krehké papierové lastovičky. Veľkosť človeka sa totiž nemeria krajčírskym metrom. Formy poznania sú neobmedzené, čo sa o samotnom poznaní u mnohých ľudí povedať nedá...
Príbeh ozajstného Gulivera patrí k tým inscenáciám, ktoré sú zriedkavým šťastím, je to inscenácia silnej myšlienky a nemenej silného sugestívneho tvaru. Je tu permanentne prítomná rovnováha významu a výrazu. Je tu základná dramatická situácia a rad z nej vychádzajúcich a do nej ústiacich čiastkových dramatických situácií, spôsob ich riešenia je až archetypálny a dôsledne prepája všetky zložky divadelného diela – dieťa je špičkovým a finálnym vyjadrovateľom uvedených dispozícií...“
(Bulletin – Dieťa v divadle – Šaľa '95)
tvorcovia
réžia a scénografia: Dušan Vicen
výroba: team of the ensemble
hudba: výber z rôznych interpretov
účinkujú: Mária Révajová, Jožo Hrubiak, Katka Rusnáková, Tóno Tarčák, Jana Ďubeková, Marián Vargončík, Táňa Tarčáková, Marián Juritka, Matilda Tarčáková, Marcel Metes, Martina Skurčáková, Slávo Kajanovič, Tóno Révaj
režisér
Dušan Vicen (1966) – povolaním učiteľ, vstúpil do povedomia slovenskej ochotníckej verejnosti ako zakladateľ a režisér Divadla Ka z Tvrdošína, kde napísal a režíroval hry: Dodo (1990), Homo Joga (1991), P.P.P. (1991), Patláma, Patláma... (1993). V roku 1994 po zániku tvrdošínskeho súboru spolupracuje s trnavským súborom DISK. Výsledkom je inscenácia Carravana, (hosťovanie na DN '94). V tom istom roku zakladá v Dolnom Kubíne spolu so Silvestrom Lavríkom a Karolom Horvátom združenie Divadelný krúžok veselých pedagógov a režíruje hru K. Horváta Oidipus. V roku 1993 začína spoluprácu s deťmi v Oravskej Polhore a výsledkom sú dve autorské inscenácie na motívy známych kníh – Čakanie na Alicu (1994) a Príbeh ozajstného Gulivera (1995). V roku 1994 pripravil so študentmi námestovského gymnázia divadelné pásmo poézie pod názvom Break on Trough... Všetky inscenácie boli uvedené na vrcholných ochotníckych prehliadkach a niektoré aj v zahraničí (Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Česká republika).