Domov Eros Viera

Nezávislé umelecké zoskupenie Med a prach sa so svojou inscenáciou Domov Eros Viera profiluje ako umelecká skupina tvoriaca na hranici medzi výtvarným umením, bábkovým divadlom, performanciou a hudobným koncertom.

Divák je vrhnutý do divadelného priestoru nie ako pasívny prijímateľ javiskového diela, ale ako účastník otvorený vnímať istú formu divadelného rituálu, človek, ktorý má asociovať svoje vlastné skúsenosti, poznania a emócie na základe skúseností, poznaní a emócií tvorcov. Úzky kontakt protagonistov a divákov znásobuje energiu jednej aj druhej skupiny.

Z hľadiska vnútornej dramaturgie inscenačného tvaru si tvorcovia nestavajú žiadne mantinely. S motívmi a témami jednotlivých obrazov narábajú slobodne, nekladú do popredia žiadnu zložku – všetko akoby malo svoj zvláštny čas a priestor (hudba Andreja Kalinku, akčná maľba Juraja Poliaka a v neposlednom rade aj bábkarské technológie Ivana Martinku). Inscenácia neprodukuje čitateľný príbeh ani klasické dramatické situácie, ale skôr vizuálno-hudobné fragmenty symbolicky otvorené zrodením a ukončené smrťou človeka.

V slovenských podmienkach je inscenácia Domov Eros Viera špecifickým divadelným projektom, a to nielen čo sa týka poetiky alebo zvolených výrazových prostriedkov, ale najmä pre svoj bohatý vnútorný svet presiaknutý spiritualitou, imagináciou a nepredstieranou živelnosťou. Tvorcovia nám svojím scénickým dielom nevtieravo šepkajú „memento mori“. V súčasnom pretechnizovanom, digitálnom a materialistickom svete, v ktorom sa vo všeobecnosti nenosí morálka, slušnosť, česť ani pravda, je inscenácia združenia Med a prach spoločenským a ľudským apelom.

Napriek tomu je aj úprimnou a intímnou spoveďou všetkých tvorcov, čo je v dnešnom slovenskom divadle nesmierne cenné.

Iveta Ditte Jurčová, Michal Ditte

„Domov Eros Viera tvorcovia veľmi príznačne označili za scénické dielo, čo potvrdzuje ich zámer priniesť „inscenáciu“, ktorá by mala podobu konceptuálneho diela predvedeného na javisku. Teda takého, ktoré svoju ústrednú myšlienku a osobnú výpoveď tvorcov (hľadanie, nachádzanie, ale i strácanie domova, lásky a viery ako základných ľudských pilierov a istôt) vyjadruje prvkami a prostriedkami viacerých umeleckých druhov (hudby, spevu, akčnej maľby, bábkového divadla, performancie atď.), pričom jednotliví umelci hierarchizujú použitie zvolených prvkov a podriaďujú svoje výstupy organickosti celku.
(...)
Domov Eros Viera by sme mohli označiť za ,cezčasového´ sprievodcu ľudským životom, údelom človeka, ktorý si každodenne nesie svoj kríž, ujedá svoj ,chlieb každodenný´ a zakúša jeho rozmanité chute (symbol chleba je použitý aj ako mnohorako zvýznamnená rekvizita).“
(...)
Tvorcovia artikulujú veľmi prostý, no o to komplikovanejší jav ľudského pasovania sa s vlastným životom i konečného zmierenia sa so smrťou. Memento mori: človek by mal popri všetkej plnosti pozemského života pamätať aj na to, že raz bude porúčať svoju dušu Bohu a pred jeho súdom už bude stáť so svojimi skutkami sám v tichej nádeji na vzkriesenie.
(...)
Tvorcovia veľmi intímnym spôsobom vyjadrujú myšlienku, ktorou divákovi predkladajú svoj osobný postoj k téme, a síce: naozajstný pozemský domov je tam, kde býva láska s vierou, kde sú dvere otvorené pre každého, kto má srdce naplnené pochopením, súcitom, ale i ľútosťou.“

Aký je domov, eros a viera dnešného človeka?

(Elena Knopová, Monitoring divadiel.sk, 24.7.2015)