Stratená Antarktída

Stratená Antarktída je „divadlo – prednáška“ (lecture-performance), postavená na rovnomennom texte memoárov Jamesa B. McClintocka, ktorý zasvätil svoj profesionálny život Antarktíde, a zásluhou početných expedícií pod jeho vedením sa on i jeho spolupracovníci stali svetovo uznávanými autoritami v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcej morskej chemickej ekológie. Vďaka zrozumiteľnému vysvetľovaniu nevyhnutných odborných faktov a teórií text ľahko vtiahne čitateľa do komplikovanej problematiky vplyvov zmien v ekologických systémoch na mikroorganizmy žijúce v Antarktíde. Zdanlivo odťažitá, hoci pre budúcnosť planéty veľmi dôležitá téma, ktorou sa väčšinou zaoberajú úzko špecializované výskumné tímy, sa tak stáva atraktívnou aj pre širokú verejnosť. Svedčí o tom aj veľká obľúbenosť tejto knihy.

Režisérovi Valtersovi Sīlisovi a jeho tímu sa podarilo vytvoriť scénický tvar, ktorý nenásilným spôsobom zbaveným didaktizovania a pátosu prebudí v divákovi záujem o témy morskej chemickej ekológie. Pre svoju inscenáciu zvolil subtílnu formu prednášky – divadla s jedným hercom. Na javisku nie je nič okrem stola so spätným projektorom a projekčného plátna. Herec, ktorý sa s ľahkosťou pohybuje na hranici divadla a prednášky, ilustruje výklad ukážkami zo zošitov s kresbami – typickým záznamovým médiom pre vedcov McClintockovho typu. Vyše tristo kresieb ceruzou na ktorých sú zachytené pozorované organizmy, ako aj momentky zo života McClintocka, vytvorila pre inscenáciu scénografka Ieva Kauliņa. Aj vďaka nim sa prednáška stáva veľmi osobnou.

Komplikované skutočnosti o globálnej environmentálnej katastrofe sú už v knihe podávané jednoducho, bez emócií a s istou dávkou strohosti. Vecnosť predlohy aj inscenácie zvyšuje silu ich účinku na divákov. K tomu prispievajú aj jemne groteskné polohy, dodávajúce javiskovému portrétu McClintocka ľudský rozmer. Na pohľad jednoduchá inscenácia tak prináša viacvrstvový divadelný zážitok – divák si môže prepínať medzi viacerými rovinami: od portrétu vedca, cez vtipný pohľad do každodennej vedeckej prevádzky, až po všeobecnejšie a metafyzickejšie témy, ako je ekologická katastrofa a márne, až sizyfovské snaženie jednotlivca napraviť škody napáchané ľudskou činnosťou.

Ján Šimko