Starý Monk

Inscenáciu Starý Monk majú diváci radi, kdekoľvek zavíta. Dotýka sa nás totiž niečím podstatným – prirodzenou a spontánnou energiou, ktorá k nám prúdi prostredníctvom hudby, poézie a originálnej performatívnej prítomnosti jedného z najznámejších flámskych filmových a divadelných hercov a režisérov, Josse de Pauwa. Spolu s jazzovým hudobníkom Krisom Defoortom a jeho triom vytvorili silnú hudobno-poetickú performanciu o túžbe žiť, a to aj napriek fyzickému starnutiu tela.

Josse de Pauw od začiatku svojej tvorby inklinoval k divadelným tvarom presahujúcim hranice tradičného divadla. Koncom sedemdesiatych rokov založil spolu s nemenej slávnymi flámskymi umelcami, choreografkou Terezou de Keersmaeker a režisérom Janom Lauwersom (jeho Dom jeleňov mali diváci možnosť vidieť na Divadelnej Nitre v roku 2011), skupinu Radeis, ktorá prispela k revolučnej premene flámskeho divadla tým, že ho vytrhla z pohodlia divadelných domov a vykročila smerom k divákovi, do neoverených, zato autentickejších verejných a site-specific priestorov.

V polovici 80. rokov začal Josse de Pauw častejšie spolupracovať s inými divadlami, robiť sólové projekty a účinkovať vo filmoch (mimochodom, film Everybody Famous, na ktorom spolupracoval s režisérom Dominiquom Derudderom, bol nominovaný na Oskara). Pre Pauwa ako umelca bol na začiatku väčšmi určujúci pohyb a fyzické možnosti tela, ale neskôr prešiel aj k práci so slovom, ktoré využíva v mnohých podobách, a veľmi rád ho spája s hudbou a pohybom. Dôkazom je nielen Starý Monk, ale aj iné jeho diela, ktoré nazýva „dramatické koncerty“ (napr. The Soul of Termites alebo The Hanged), a v centre ktorých stojí hudba ako partner hercovho slovného a fyzického prejavu.

Josse de Pauw a Kris Defoort sa inšpirovali hudbou Theloniousa Monka a jeho presláveným tancovaním počas koncertov, keď vyskočil od klavíra a improvizovane tancoval počas sólových výstupov ostatných jazzmanov. Pauw a Defoort nielen skladajú hold tomuto „starému Monkovi“, ale zároveň vstupujú s jeho hudbou do dialógu. Ako oceňuje kritika, je to tvorivý dialóg jazzmanov s legendou jazzu, plný originálnej improvizácie. Počas večera zaznejú známe skladby Monka, ako napríklad Round Midnigt alebo Blue Monk, no v originálnom aranžmáne Defoortovho tria.

Pauw a Defoort odkazom na Monkovu hudbu a prostredníctvom improvizácie oslavujú slobodu vyjadrovania sa hudbou a rytmom. To je pozadie, na ktorom skvelý Josse de Pauw takmer hodinu tancujúc recituje svoj text – hudbou inšpirovanú poéziu o nádejach a úzkostiach starnúceho muža. Máme v sebe všetko, čím sme kedy boli, a zároveň aj potenciál toho, čím ešte budeme, nech máme  hocikoľko  rokov  –  hovoria počas tohto „dramatického koncertu“. Je to akýsi pomyselný dialóg spomienok, túžob a reality prítomnosti, sebaironický a dojímavý zároveň, ktorý vyvoláva empatiu k starobe.

Martina Vannayová

„De Pauw a hudba vytvárajú spolu skutočné tanečné duo. Kris Defoort, hráč na kontrabas Nic  Thys  a  bubeník  Lander Gyselinck improvizujú a prostredníctvom svojej hudby vstupujú do hudby Thelonia Monka. Postupnou lyrickosťou, bujarosťou a protirečivosťou prispievajú k atmosfére predstavenia. Na jeho konci máme možnosť vidieť krátku projekciu vynikajúcich fotografií nahého de Pauwa, ktoré vytvoril Bach Jespers s výstižnými kresbami výtvarníka Benoît van Innisa. Prinášajú  súhrn  príbehu  muža,  ktorý  rád  tancuje a vyslobodzuje sa z vlastnej ulity.

Starý Monk sa vyznačuje ľahkosťou, melanchóliou a zdravou zatvrdnutosťou. Thelonious Monk by si tu bol zaiste rád zatancoval.“

Karel Van Keymeulen, De Standaard, 9/11/2012

„Nádherne vydarená jazzová óda na život.“

Els Van Steenberghe, Knack

„Naozaj skvelé sólo Josse De Pauwa. Vznášajúc sa niekde medzi koncertom a javiskovým monológom, medzi obrazoborectvom a intímnym tancom, medzi dojemnou tragédiou a provokatívnym humorom hovorí o všetkom, čo robí človeka človekom.“

Griet op de Beeck, De Morgen