Štvavé rádio

6. apríla 1994 bolo pri pristávaní zostrelené lietadlo s rwandským prezidentom Habyarimanom. Táto udalosť sa stala začiatkom najbrutálnejšej genocídy od konca II. svetovej vojny. V apríli, máji a júni 1994 bolo v strednej Afrike vyvraždených 800 000 až 1 000 000 príslušníkov menšiny Tutsiov aj politicky umiernených Hutuov. Nástroje ponižovania a zabíjania ľudí všetkých vekových kategórií a pohlavia boli jednoduché: mačety, palice a zopár zbraní. V skutočnosti však bola najmocnejším nástrojom genocídy rozhlasová a televízna stanica Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM).

Rwanda býva pre svoje geografické danosti nazývaná aj krajinou tisícich vrchov. Názov „Slobodné rádio a televízia tisícich vrchov“ preto vzbudzuje práve také nacionalistické  emócie, aké propagandistická stanica vzbudzovať potrebuje. Vládnuca elita okolo autoritárskeho prezidenta Juvénala Habyarimana sa udržiavala pri moci rozsievaním nenávisti medzi obyvateľov Rwandy. A zamestnanci populárnej stanice RTLM roky dopredu pripravovali genocídu ako nejakú predvolebnú kampaň. Americký novinár Philip Gourevitch napísal: „Ak niekto hľadal jednoduchý a účinný prostriedok, ako zabrániť genocíde v Rwande, stanica RTLM mohla byť dobrým miestom, kde začať.“ Program pozostával z populárnej hudby, strhujúcich športových prenosov, z politických správ, agresívnych rasistických pseudoanalýz a komentárov a neuveriteľne nenávistných výziev k vraždeniu. Podľa propagandy boli príčinou všetkých ekonomických, politických a sociálnych napätí a predovšetkým nepredstaviteľnej chudoby príslušníci menšiny Tutsiov. Počas takmer dvoch desaťročí Habyarimanovej vlády propaganda rozdelila obyvateľov a radikalizovala časť Hutuov natoľko, že boli pripravení vyvraždiť Tutsiov a umiernených Hutuov.

Projekt Štvavé rádio Mila Raua je vernou rekonštrukciou vysielania RTLM. Tí, čo genocídu prežili, stoja v podaní hercov na javisku. Jadrom inscenácie je repríza šou, ktorú moderujú traja extrémisti z kmeňa Hutu a taliansko-belgický beloch Georges Ruggie. V priebehu predstavenia sa steny rozhlasového štúdia zmenia na projekčné plochy s videomontážou príbehov bývalých páchateľov a ich obetí. Publikum je konfrontované s dôsledkami rasistické- ho myslenia a diváci sa stávajú pozorovateľmi priamo v centre diania. Rekonštrukcia vysielania RTLM vychádza zo záznamov a výpovedí zhromaždených Medzinárodným súdnym tribunálom pre Rwandu. Nesmierne pôsobivá scénická montáž, ktorú vytvára autor a režisér Milo Rau, umožňuje divákom veľmi jednoducho preniknúť do komplikovaného sveta rasovo motivovanej nenávisti a zároveň prežiť jej následky i utrpenie obetí.

Ján Šimko

„Projekt Štvavé rádio je vynikajúce tým, že vytvára hranicu medzi niečím celkom normálnym – štandardnou každodennou kávičkárskou partiou rozhlasových redaktorov, ktorí zanietene pracujú v rozhlasovej stanici – a niečím nadobro nepredstaviteľným: hrôzou, ktorej aplaudujú tónom, akým DJ promuje vychádzajúcu hudobnú hviezdu. Spojenie zvuku, akcie, dokumentárneho (verbatim) textu a precízneho hereckého výkonu je nezabudnuteľné.“

Joyce McMillan, 17 March 2014, http://www.scotsman.com/

„Štvavé rádio (2011) je hra o genocíde Tutsiov a umiernených Hutuov v Rwande v roku 1994. Na javisku je sklená búdka. V nej vidíme tím rozhlasovej stanice pri práci – kombinuje rasistické chvastanie s populárnou hudbou. Rozhlasová stanica je navrhnutá podľa neslávne známej stanice Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM), ktorá sa stala jedným z hlavným podnecovateľov rasovej nenávisti a násilia pred a počas masakrov. Rau vysvetľuje, že „pred rokom 1989 bola Rwanda rovnako uzavretá pred svetom ako Sovietsky zväz. Potom sa otvorila a slovo demokracia sa stalo módnym pojmom. Stanica RTLM vznikla na základe tlaku zo strany OSN, aby vláda v Rwande mala nezávislé médiá! Preto rwandskú katastrofu nazývam demokratickou genocídou. (…)

Pracovníci stanice RTLM nazývali svoj rasizmus „čierna moc“. Fajčili trávu a nenávideli Hitlera. Ich hrdinom bol Nelson Mandela. Bolo to skutočne divné. Preto jedna z dievčin v Štvavom rádiu má na sebe tričko s Mandelom. Počas prípravy hry Rau zistil, že jeho herci zvykli počúvať v tých časoch tú istú hudbu, ako on. Nirvanu amerického rappera MC Hammera. „Ja, malé bohaté decko vo Švajčiarsku a oni, uprostred genocídy. Štvavé rádio je aj o medzinárodnej kultúre mladých.“

Milo Rau v rozhovore s Joostom Ramaerom, 17. októbra 2014, http://www.culturebot.org/

„Afrika preňho predstavuje neustály umelecký bod návratov: po Štvavom rádiu – hre o pôvode genocídy v Rwande, prišlo Kongo ako citlivý nástroj porozumenia vzťahu medzi Európou a rozvojovým svetom.“

Joseph Pearson, 18. marca 2015, www.schaubuehne.de