Veľký zošit

Inscenovať Veľký  zošit  chce  poriadnu  dávku  odvahy.  Keď v roku 1986 vyšiel v Paríži román Agoty Kristofovej, okamžite sa stal bestsellerom. Napriek tomu, že u našich maďarských susedov celá postsocialistická generácia vyrástla na tomto kultovom diele, v slovenských končinách bol román temer neznámy.

Odvaha autora dramatizácie Daniela Majlinga a mladého režiséra Jána Luterána spočíva predovšetkým v tom, že mestskému, zväčša konformnému divákovi, priniesli strohý, ničím neprikrášlený Kristofovej jazyk, drsný príbeh plný extrémnych situácií kdesi na hranici vulgárnosti a sexuálnej perverzity.

Veľký zošit je denníkovým zápiskom dvoch chlapcov – dvojčiat v čase vojnového stavu. Malí chlapci sú veľmi inteligentní a v nemravnej spoločnosti plnej krutosti a násilia veľmi skoro pochopia, že ak chcú prežiť, musia sa naučiť byť odolní voči bolesti, voči nehe i voči matkinej láske. Cvičia odolnosť ducha, cvičia odolnosť tela, cvičia krutosť, slepotu a hluchotu...

Vzťah k téme empatie sa v tejto inscenácii preukazuje vo viacerých rovinách. Empatia ako vcítenie sa do postavenia bezbranných detí vystavených neľútostným dejinným udalostiam (miesto a čas príbehu, podobne ako u autorky, zostávajú neodhalené); no pritom sa neubránime myšlienkam na neďalekú Ukrajinu či životy detí v getách. Hodnotíme svoj pohodlný život, výchovu svojich „rozmaznaných“ detí, ktoré by zrejme za podobných okolností neprežili ani deň... A zároveň reflektujeme pojem empatie i z opačnej strany – pristihneme sa pri tom, že príliš rozumieme. Rozumieme človeku, ktorý sa správa ako zviera, potierajúc v sebe posledné známky ľudskosti. Racionalizovaním a analyzovaním jeho konania sme ochotní nielen odpúšťať a bagatelizovať jeho prehrešky, ale aj „sympatizovať s ním“ na jeho ceste krutosti. Téma empatie v tejto inscenácii vyznieva kontroverzne minimálne v polohe prirodzenej a zracionalizovanej humánnosti.

Tvorcom inscenácie Veľký zošit sa podarilo odovzdať slovenskému divadlu precíznu a remeselne zručnú inscenáciu naplnenú sústredenými hereckými  výkonmi,  strohou,  ale výpovednou scénografiou, emotívnou a experimentálnou zvukovou rovinou.

Z tohto „kusu“ si divák len tak sako neopráši. Bodaj by takýchto divadelných zážitkov bolo v našich kamenných inštitúciách čoraz viac.

Iveta Ditte Jurčová, Michal Ditte

„Dramaturgovi Danielovi Majlingovi väčšmi konvenoval prepis tejto románovej predlohy na javisko, ktorej ponechal zjavnú surovosť, priam až zverskosť v naturálnej otvorenosti. Leitmotív smrti, resp. zomierania sa stal pre inscenátorov kľúčový. Rovnako aj tabuizovaná erotika, ktorá predstavovala jednu z ďalších podôb ľudskej pudovosti rozbujnenej vojnovým živlom. Režisér väčšinou tematizoval permanentné prechody postáv zo sveta pozemského do záhrobia.

Potemnene ladená inscenácia Jána Luterána s rafinovaným svetelným dizajnom sprítomnila konštantné, univerzálne témy života a smrti vo vojnovom svete. Jadrnú úsečnosť predlohy Agoty Kristof vecne i naturálne hrubo pretlmočil do podoby obradovej lyriky. Mladému režisérovi sa doslova odkryla možnosť uchopiť román v jeho lakonickosti. Divadelná skratka v tomto zmysle fungovala v prospech vyznenia celkovej krutosti vojny, ktorá rezonovala vo viacnásobných tónoch bolesti.“

Bolesť odchádzania (Miroslav Ballay, denník Pravda, 27. 5. 2015)

„Už dávno sa nerealizovalo také činoherné dielo, ktoré by bez rozličných hudobných, kostýmových či scénografických doplnkov udržalo diváka dve hodiny sedieť so zatajeným dychom. Dôvodov bolo niekoľko. Na prvom mieste treba spomenúť dramaturga i autora dramatizácie Daniela Majlinga, teda jeho uskutočnený sen, a následne text Agoty Kristof, ktorý o vojne vypovedá bez zbytočností a okrás, priamo a kruto, ale s presným pomenovaním reality.
(...)
Tretím zúčastneným na realizácii Veľkého zošita bol režisér Ján Luterán, ktorý sa dokázal prispôsobiť strohosti textu, ba dokonca ho zvýrazniť jednoduchou scénou a šedivým oblečením postáv. Pri zdôrazňovaní istých sekvencií si pomáhal využívaním divadelných metafor, čím sa odstránila priamočiarosť a povrchnosť výpovede.“

Marta Žilková, Rádio DEVÍN