R+J

Ako sa divadelné umenie vyjadruje k súčasným politickým udalostiam? Má vôbec schopnosť adekvátne a zmysluplne reflektovať realitu aktuálne prebiehajúceho spoločenského konfliktu, napríklad vojny?

Mladý ukrajinský režisér Sashko Brama hľadá alternatívnu a zásadnejšiu reflexiu situácie, v ktorej sa ocitla jeho krajina. So svojím tímom mladých hudobníkov a hercov vytvoril ani nie tak divadelnú inscenáciu, ako skôr radikálny hudobno-vizuálno-divadelný komentár k udalostiam na Ukrajine. Akoby si bol vedomý toho, že divadlo v takýchto časoch musí siahnuť po iných ako tradičných formách. Inšpiruje sa síce Shakespearom, ale z Rómea a Júlie počas večera nezaznie ani jeden verš. Text je autorský a fragmentárny a hlavnú úlohu hrá rocková hudba. Podľa slov režiséra je to preto, lebo práve táto hudba dokáže vyjadriť krik, ktorý sa skrýva vo vnútri mladých ľudí. Ľudí, ktorí protestujú a bijú sa za svoju slobodu, napriek tomu, že vonkajší svet ich ničí agresivitou, nenávisťou a strachom.

Roma z Ľvova a Yulia z Donbasu nestoja na opačných stranách maidanskej barikády, naopak, svojím nezávislým až anarchistickým postojom vyjadrujú jasne, čo si o politike myslia. Ich dráma však spočíva v tom, že do ich životov nakoniec politka predsa len drasticky zasiahne. Yuliu núti jej otec, ruský separatista, odísť do Ruska a ona sa rozhodne, že odíde radšej „inam” pomocou drogy. Nejde o žiaden sentimentálny príbeh lásky, ale o veľmi humanistické posolstvo, že to, čo je v ľudskom živote najdôležitejšie a najcennejšie, je láska. Inscenátorov aj tak väčšmi ako politické divadlo zaujíma to, čo je za realitou a prechodnými udalosťami sveta trvalé, podľa slov režiséra – ontologický rozmer sveta. A tým aj rámcuje svoju hru. Na začiatku hlavný hrdina prichádza na svet z akejsi transcendentálnej maternice, v ktorej neexistujú konflikty ani pojmy a definície sveta. Odrazu sa však ocitne v súvislostiach reálneho života, krajiny a jej histórie. Režisér Sashko Brama skladá jeho púť na tomto svete do fragmentárnych obrazov –  fotografií,  videoprojekcií,  textových úryvkov, odrážajúcich rozpadnutosť krajiny, v ktorej mladý protagonista žije. Videoprojekciu tvoria inscenátormi nakrútené filmové sekvencie, ale aj úryvky z dokumentárnych historických filmov, vypovedajúce o minulosti Ukrajiny a jej konfliktov s Ruskom.

Silná energia a  výrazné  nasadenie  mladých  divadelníkov a hudobníkov z Ukrajiny je dôležitým hlasom, ktorý treba nechať zaznieť – hlasom generácie mladých ľudí, kto- rým nezmyselný konflikt na Ukrajine skomplikoval životy a ovplyvnil ich budúcnosť. Sashko Brama a jeho kolegovia ukazujú, že udalosti nikdy nemožno vidieť čierno-bielo a že najlepšou cestou, ako premôcť beznádej, je tvorivosť.

Martina Vannayová

„Zaujímavý na inscenácii je, samozrejme, aktuálny politický konflikt, ale aj ,virtuózne´ zaobchádzanie s momentami fikcie a dokumentácie a otvorená koncertná forma. A áno, Brama, ročník 1988, našiel koncízny obraz pre generáciu, ktorá, ako sám hovorí, ,sa nám spaľuje pred očami ako bezhlaví rockoví muzikanti´.“

Sabine Leucht, 22. 4. 2015, taz

„Aj keď Bramova politická a ideologická neutralita vyvolala v rozhovore po predstavení v publiku kritiku, práve tento ďalekozraký pohľad na udalosti v jeho domovskej krajine je najsilnejšou stránkou inscenácie. Zamotaný a prastarý konflikt bez dobra a zla medzi pravdami vojnová propaganda na oboch stranách nafukuje a mladým ľuďom v krajine prináša len utrpenie.“

Christoph Löbel, 21. 4. 2015, cult-zeitung.de