o inscenácii
Neviem, či prvok očakávania je hlavnou témou hry, ale jednoducho tento motív sa v našej inscenácii stal dostatočne výrazným. To, čo je najdôležitejšie, nie je samotné čakanie, čakanie pre čakanie a už vôbec nie to, na čo sa čaká, a e očakávanie, ktoré je spojené s istými nádejami, vášňami, smútkom. Čakanie na Niečo. Na niečo dobré, milé, zaujímavé, pekné, alebo odpudivé, strašné, zlé. Čakanie, prepojené s až existencionálnou otázkou: Je v živote človeka nevyhnutné toľko strácať, obetovať a trpieť? Čakať, túžiť, ľúbiť, nenávidieť...? Otázky existencionálneho smútku!
Gintaras Varnas, režisér inscenácie
Deväťdesiatdeväť rokov po svojom vzniku sa Strindbergova Hra snov konečne dočkala aj slovenskej premiéry. S hercami nitrianskeho Divadla Andreja Bagara ju naštudoval hosťujúci litovský režisér Gintaras Vamas. Jeho javisková práca znamená podstatný prínos do domácej inscenačnej tradície predovšetkým pokiaľ ide o vonkajškovú výrazovú veľkoleposť a minucióznu súhru výpravy, hudby, svetelného dizajnu a Varnasových mimoriadne invenčných scénických aranžmá. Na podmaňujúcej vizuálne zvukovej podobe inscenácie sa okrem režiséra podpísali aj slovenskí výtvarníci: Alexandra Grusková (kostýmy) a Aleš Votava (scéna), a predovšetkým Varnasov krajan, hudobný skladateľ Giedrius Puskunigis. Jeho hudobná kompozícia presne odráža vírivú mnohosť nálad a polôh textu, cituje techno, opernú koloratúru, zvuk spinetu aj pražcov pod kolesami vlaku. Súčasne však z celej tej na pohľad nesúrodej zmesi vyvstáva ústredná ľadová tónina, ktorá akoby nepochádzala z tohto sveta. Tento „závan sfér“ presne odráža ústredný výraz a pocit Varnasovej strindbergovskej variácie.
Martina Ulmanová, kritik, Svet a divadlo, č. 212001
Režisérovi sa podarilo ono strindbergovsky jedinečné v jednom okamihu odhaliť rub aj líce zložitej myšlienky. Vyhmatať v hre nekonečný register citov a pocitov. V neskutočnosti hľadal pravú divadelnú skutočnosť. Nechcel napodobniť, lež zdivadelniť Strindbergovu „nesúvislú, ale zdanlivo logickú formu sna.“
Ladislav Čavojský, kritik, Literárny týždenník, 221212001
tvorcovia
réžia: Gintaras Varnas
preklad: Ján Zima
dramaturgia: Svetozár Sprušanský
Hudba: Giedrius Puskunigis
Scéna: Aleš Votava
Kostýmy: Alexandra Grusková
Osoby a obsadenie: Agnes: Miloslava Zelmanová, Básnik: Juraj Hrčka, Dôstojník: Marek Majeský Advokát: Ivan Vojtek st., Správca karantény, Rektor univerzity: Marcel Ochránek, Vrátnička, Správkyňa 1, Matka Edity: Adela Gáborová, Sklenársky majster, Učiteľ, Dekan filozofie: Ján Greššo, Lepič plagátov, Dekan práva: Anton Živčic, Otec, Dôchodca, Slepec, Dekan teológie: Dušan Lenci, Don Juan, Dekan medicíny: Vladimír Bartoň, Matka, Speváčka, Koketa: Eva Večerová, Lina, Edit, Správkyňa 2: Jana Valocká, Kristína, Baletka, Žena: Ivana Kuxová, Viktória, Alica, Ona: Klaudia Kolembusová, Policajt, On, Žiak 1: Igor Šebesta, Chórista, Muž, Žiak 2, Správca 1: Stanislav Pitoňák, Šepkár, Žiak 3: Erik Peťovský, Žiak 4, Správca 2: Marián Labuda ml. a ďalší
režisér
Gintaras Varnas (1961) Začínal svoju režijnú dráhu v nezávislom divadelnom štúdiu vo Vilniuse (1984 – 86) a pokračoval v divadle „Sepa“, politickom bábkovom divadle pre dospelých, ktoré sám v roku 1988 aj založil.
V rokoch 1988 – 93 študoval divadelnú réžiu a v rokoch 1994 – 97 absolvoval postgraduálne štúdium réžie na Litovskej hudobnej akadémii vo Vilniuse. Absolvoval divadelné stáže a dielne v Nemecku a vo Veľkej Británii.
Najvýznamnejšie činoherné réžie: F. G. Lorca: Ako prešlo päť rokov (1993) a Publikum (1996), P. Calderón de la Barca: Veľké divadlo sveta (1997) a Život je sen (2000), B. Strauss: Čas a izba (1997), H. Ibsen: Hedda Gablerová (1998), E. O'Neill: Smútok pristane Elektre (1999). Operné réžie: R. Strauss: Salome (1999), G. Verdi: Don Carlos (2000), P. l. Čajkovskij: Piková dáma (2000).
Za inscenáciu Hedda Gablerová si Varnas odniesol v ankete litovských divadelných kritikov a publicistov Cenu za najlepšiu réžiu sezóny zlatý Kristoforos '98 (v roku 1999 sa ňou predstavil na Divadelnej Nitre). Niektoré z jeho inscenácií sa prezentovali na medzinárodných festivaloch v Estónsku, Rusku, Poľsku, Lotyšsku, Nórsku, Kanade a USA.