o inscenácii
... Vždy som vravel, že divadlo je osamelou činnosťou. V samote objavuješ zabudnuté pravdy, emócie, svety, ktoré si zanechal. Inscenácia je tvojím preniknutím do osamelých svetov iných ľudí zvábených hrou divadla, blúdiacich medzi vlastnými krajnosťami. A niekde tam, v tej šialenej, bolestivej samote sa stále čosi rodí. Niečo, čo miluješ, niečo, čo je potrebné aj pre iných.
Stojan Kambarev, režisér inscenácie
Stojan Kambarev bol na bulharskej divadelnej scéne známy ako najlepší interpret Pintera. Je teda celkom prirodzené , že práve on vytvoril inscenáciu, ktorá prezentuje Čechova ako predchodcu a spriaznenú dušu zástupcov tzv. absurdného divadla. A práve Kambarev sa stáva novým objaviteľom Čechova v našej divadelnej kultúre.
Písal sa rok 1998. Život v Bulharsku už dlhší čas vyzeral ako čakanie na Godota, ibaže postupne strácal humorné prvky tohto stavu. V tomto duchu režisér rozložil a opätovne zložil Tri sestry, pričom skrátil nádejou nabitý záver hry.
Stojan Kambarev vytvoril svoje Tri sestry v posledných mesiacoch svojho osudového boja s rakovinou. Niekoľko dní pred tým, než umrel, pred samotnou premiérou, povedal: „Nikdy som neuvažoval o tom, ako sa predstavenie ,poskladá´ vo svojej úplnosti. Vždy som vychádzal z drobných vecí. Niekedy sa obávam, že sú banálne, detinské, nudné, ale... nevedomky sa im oddávam, flirtujem s nimi, žonglujem s nimi, milujem ich... Tie drobné veci sú život sám... Smrť je úplnosť, ktorá mi naháňa strach.“
Kalina Stefanova, kritička, Bulharsko
tvorcovia
réžia: Stoyan Kambarev
hudba: Asen Avramov
scéna: Nikola Toromanov za zvláštnej účasti Todora Rajkova
kostýmy: Emilian Sabev, Marieta Džurovova, Nikola Toromanov
osoby a obsadenie: Andrej: Nikolaj Kostadinov, Nataša: Desislava Tenekedžievová, Oľga: Bojka Velkovová, Máša: Snežana Petrovová, Irina: Lilia Lazarovová, Kuligyn: Nikolaj Urumov, Veršinin: Todor Bliznakov, Tuzenbach: Viktor Biserov, Solenij: Dean Donkov, Čebutykin: Vasil Dimitrov, Fedotik: Viktor Kal Rode: Michajl Milčev, Ferapont: Nikolaj Antonov, Anfisa: Maja Ostoičová
režisér
Stojan Kambarev (1953 – 1998) Nikdy nestál v centre mediálnej pozornosti. Nemal nasledovníkov. Jeho meno bolo však vždy zárukou neľútostnej náročnosti k sebe samému i k. divadlu. Jeho javisková práca a hľadačstvo vyvolávala zvláštnu, až bojazlivú úctu. Vo svojich inscenáciách buduje uhrančivý a svojbytný svet, ktorým vedie nekonečný dialóg s časom. Diela sú hermeticky uza tvorené, provokatívne zahÍbené, s dôrazom na individualizmus postáv. To je režisérov prístup a spôsob komunikácie s časom a hľadanie vlastného expresívneho divadelného jazyka. Predstavenia stoja na pevných nohách a majú široký dosah pôsobenia. Vzájomné prelínanie reality a iracionality, stret chladného intelektu so zábleskom vypätej emocionality podvedomia, neustále oživovanie vlastnej vnútornej harmónie, pocitov a podnetov to všetko sa transformuje do reality autorského "divadelna" Stojana Kambareva.
V roku 1983 absolvoval odbor réžie činoherného divadla na Divadelnej akadémii v Sofii s inscenáciou Ostrovského Búrky. V roku 1985 získal Cenu Zväzu umelcov Bulharska pre mladého režiséra. V roku 1986 sa zúčastnil stáže v Poľsku v Krakove a Katoviciach, v rokoch 1991 - 92 v Ríme. V roku 1988 to bola Cena pre mladého režiséra na Národnej pre hliadke Divadla pre deti a mládež, o rok neskôr 1. miesto na 8. národnej prehliadke bulharského divadla a drámy. v roku 1996 dostal divadelnú cenu Askeer za réžiu (M. Gorkij: Matka , 1996). Inscenácie Stojana Kambareva sa prezentovali na domácich aj zahraničných festivaloch (Rumunsko, Rusko, Česká republika, Poľsko). Výber z tvorby 90. rokov - A. Vampilov Posledné leto v Čulimsku, N. V. Gogoľ:Revízor, G. Spiró: Kuracie hlavy, B. Strauss: Čas a izba, J. Radičkov: Január, M. Gorkij Matka, Vassa Železnovová. Dôraz na inscenovanie hier Harolda Pintera: Návrat domov (2x), Milenec, Oslava narodenín.
Materiály k dispozícii
Texty inscenácie: SK
Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk