Túžba

Jednako, réžia Tamása Aschera vytvára „prostredie, ktorého cieľom je podať ironický pohľad na pozemské veci“. Tento umelecký zámer sa najvýraznejšie prejavuje v jazyku a scénografii predstavenia. Maďarská verzia Lajosa Partiho Nagya je viac adaptáciou, než prekladom originálu. Postavy hovoria napodobeninou dialektu, používajú jednotný uhladený a smiešny jazyk plný „domáckych“ lingvistických vynálezov. Scénografia funkčne kombinuje rôzne obrazy deja: zjednocuje domov i pracovný priestor rodiny. Kráľovsky veľká posteľ vyzerá ako mramorová hrobka, kúpeľňa ako márnica. Vnútorný a vonkajší svet sú vzájomne prepletené, čím sa celá inscenácia stáva ešte morbídnejšou a deprimujúcejšou.

Literárn oddelenie divadla

Réžia Tamása Aschera je pri jeho úzkostlivej snahe o dokonalosť ako vždy vynikajúca. Len jeho mimoriadny vkus umožňuje dať dohromady všetky možné formy nevkusnosti.

Péter Molnár Gál, Nepszabadság, 4/10/1999

Inscenácia uvádzaná v štúdiu Thália je silne naturalistická, ale nie nechutná. Je srdcervúca, hoci sa jej svetom mihlo aj trocha láskavej rozpustilosti. Nevkus a vulgárnosť sú jej prostriedkami, nie cieľom. Nedeprimuje, no naše svedomie predsa len trochu zaťaží.

Andrea Stuber, Kritika, 12/1999

Dynamika nálady a sýtosti scény v záhradnej pivárni je dokonalá. Koncentrovanie štyroch osobností do tak malého času je dôkazom virtuozity réžie a herectva. Táto scéna vystihuje podstatu celej hry a je zároveň fackou do tváre zjednodušujúcej naivity tohto žánru. Pretože život nielen zložitý je, ale aj tak vyzerá.

Judit Csáki, Kritikai Lapok, 12/1999

V sezóne 1999/2000 inscenácia získala Cenu maďarskej kritiky; Zsolt Khell bol nominovaný na najlepšieho scénického výtvarníka roka a Andor Lukáts spolu s Róbertom Kardosom získali Cenu hlavného mesta Budapešť.