Tri sestry

Náš príbeh sa začína jedného slnečného jarného dňa. Zdanlivá epizóda z rodinného života v jednom provinčnom meste sa totiž veľmi ľahko môže stať výnimočnou a nervy drásajúcou udalosťou. Hrdinovia Čechovových hier sa dostávajú do situácií tragických aj komických... A práve v týchto chvíľach treba spozornieť.

Karel Tománek, dramaturg inscenácie

Hra je o banálnych situáciách,  ktoré sú akoby obyčajné a všedné a ukazuje grotesknosť ľudského údelu. Čechov si sám prial, aby sa jeho hry uvádzali ako vaudevilly, ako niečo divoké a komické, čo text Troch sestier potrebuje.
Grotesknosť príbehu a situácií akcentujeme na akomsi osudovom javisku, na ktorom nám v úvode niekto sľúbi, že to, čo sa odohrá, bude veľká zábava. Ale potom sa hrá o ľudských životoch trochu zbabraných a trochu nešikovných, dosť podobných tým našim. A tým, že sa tomu smejeme, vysmievame sa vlastne sami sebe.

Vladimír Morávek, režisér inscenácie

 Výrazná štylizácia, expresionistický úškrn a jedovatá farebnosť scénografických prvkov    charakterizujú Morávkovho Čechova.

Jan Kerbr, Lidové noviny, 19/3/2001

Tandem Morávek a Tománek obnažil dialógy na samú kostru, ale škrty ctia zmysel, atmosféru aj poriadok vzťahov. Pritom nič nemenia ani neprepisujú a všetko je vykreslené ako u Antona Pavloviča ... Tým divákom, ktorí prišli na „dobre známe“ Tri sestry, sa najskôr môže úprava javiť ako brutálna. Jej ostrie totiž orezalo aj mnohé klasické výstupy, ktoré sú vychutnávané ako čechovovské lahôdky a sú príležitosťami pre veľké herecké talenty. Morávek však zo súboru nemodeluje bezduché bábky. Jeho poňatie smeruje k presnej a detailne premyslenej súhre súboru, k skratke a výraznej štylizácii.

Zdeněk A. Tichý, publicista, MF Dnes, 10/4/2001

Všetko na scéne sa odohráva v rytme dominujúceho tanga. Premiestňovanie postáv v dňoch a týždňoch je zároveň naplnenim choreograficky prísneho, život vyznačujúceho poriadku, ktorému sa htiac-nechtiac nikto nedokáže vzoprieť. Ubíjajúci smútok a beznádej z prítomnosti! (...) Len mimoriadne vyspelý súbor dokáže naplniť expresívne romantickú koncepciu bezo zvyšku. A Divadlo roka z Hradca Králové to v Troch sestrách naplno preukázalo.

Jiří P. Kŕíž, kritik, Právo, 21/3/2001

Na Morávkove Tri sestry nemožno uplatňovať psychologický ani pravdepodobný meter, postavy sú obrazne nadsadené. Demonštrujú trápnosť a zbytočnosť, ako aj ich dôsledky: cynizmus a zlobu. (...) Morávkov naturel vlečie svojho nositeľa aj celý súbor k extrémom, k drsnému zveličeniu pre drsnú dobu.

Věra Ptáčková, kritik, Divadelní noviny, 17/4/2001