Nože v sliepkach

Nože v sliepkach ma oslovili svojou prirodzenou priamočiarosťou. Táto priamočiarosť je výsledkom vzácne fungujúceho modelu základných vzťahov medzi ľuďmi a prostredím, ktoré ich formuje a oni mu to vracajú plnokrvnou účasťou na živote.
Tento dramatický text si pýta inscenačný postup, ktorý sa nijako nebude usilovať posúvať do umelo štylizovanej polohy. Pýta si nájsť formu, ktorá sa mu stane prirodzeným prostredím, prostredím, v ktorom ožije text vyabstrahovaný z anglosaskej kultúrnej oblasti, hlásiacej sa k svojim agrárnym a rustikálnym ozvenám veľmi elegantným a poctivým spôsobom na slovenskom veľkomestskom javisku, ktorému na chrbát dýcha krajina od dediny k dedine poprepájaná tisícročnými brázdami, krajina, ktorá si pamätá mlyny ako biele majáky ohlasujúce jej životaschopnosť.          

Silvester Lavrík, režisér inscenácie

Žena neustále hľadá významy slov a vecí, jej muža sa to bytostne nedotýka a mlynár to pozná. Na pozadí tohto životného princípu sa v dráme buduje konflikt, ale aj celý ľúbostný trojuholník. Lavríkovi sa podarilo preniesť z tohto konfliktu na javisko zvláštne dusno. Hľadal v troch postavách ich ľudský rozmer a neštylizoval. Dedinská tematika je mu dobre známa a ani Nože v sliepkach sa nevyhli akémusi rustikálnemu slovenskému nádychu.   

 Fekete, Kultúrny život, 15/2001

Hra Nože v sliepkach skúma ľudské vzťahy, ohniská ľudskej príťažlivosti a odpudivosti, väzby medzi citovou príťažlivosťou a pôsobením intelektu a ešte viac médium prenosu - jazyk, ktorý je premetom hry samej... Myslíme, že táto inscenácia bude pre divákov milým prekvapením.        

Eva Muchová, Večerník, 21/3/2001

Ľudia so svojimi jednoduchými potrebami ovplyvňujúcimi krajinu, krajina a jej schopnosť pretvárať ľudí, riešenie primárnych ľudských vzťahov, poetický jazyk  v protiklade k materiálnosti prostredia, to všetko sú atribúty výborného Harrowerovho textu, ktorý opäť prináša najsúčasnejšiu svetovú tvorbu na javisko Činohry SND.

Jana Krátka, Národná obroda, 23/3/2001