o inscenácii
V divadelných kruhoch sa už dlho pociťuje potreba prekročiť tabu v otázke inscenovania Cida. Declan Donnellan hru prvýkrát naštudoval pred dvanástimi rokmi so svojím súborom 'Cheek by Jowl', pre avignonský festival si však zvolil text v origináli a vybral si francúzskych hercov.
Inscenácia v sebe mieša základné dramatické žánre – tragédiu a komédiu. Kým prvá časť vyznieva v strete dvoch absolútnych hodnôt – lásky a cti – skôr tragicky, v druhej sa komické uplatňuje v ich relativizácii. Výtvarne inscenáciu charakterizuje prázdna scéna obkolesená doskami. Len svetlo, ktoré cez ne preniká, ohraničuje dramatický priestor akcie, čo s minimom rekvizít a decentnými kostýmami vytvára strohý priestor. Na rozdiel od iných takto vystavaných inscenácií sa však toto prostredie naplno využíva, je významovo plnohodnotné a poskytuje dostatočnú príležitosť na uplatnenie precízneho a mnohostranného hereckého i režijného majstrovstva.
tvorcovia
réžia: Declan Donnellan
scéna: Philippe Marioge
svetlá: Judith Greenwood
kostýmy: Jacques Perdiguès
asistent režiséra: Paul Golub
druhý asistent režiséra: Julie Serré
hrajú: Sandrine Attard, Michel Baumann, Philippe Blancher, Odile Cointepas, Joséphine Derenne, Laurent Desponds, Nicolas Ducron, Benjamin Dupé, Sarah Karbasnikoff, William Nadylam, Patrick Rameau, Yaneck Rousselet
režisér
Angličan Declan Donnellan (1953) zanechal kariéru právnika, keď spolu s Nickom Ormerodom založili v roku 1981 divadelný súbor 'Cheek by Jowl'. V tomto súbore začal Donnellan prenikať do diel veľkej európskej klasiky od Sofokla po Shakespeara, od Calderóna po Lessinga a Ostrovského. Netvrdí, že sa pokúša o nové interpretácie ich hier. Sú klasikou práve pretože sú vždy súčasné.
Declan Donnellan inscenoval vo Fínskej národnej opere diela ako Philoctetes a Macbeth a v Kráľovskom národnom divadle v Londýne Fuente Ovejuna, Peer Gynt, Sweeny Todd a Angels in America. Donnellan pracuje ako hosťujúci režisér v Kráľovskom národnom divadle ako jediný nezávislý britský člen Únie európskeho divadla, do ktorej bol prizvaný v roku 1994. Po celom svete viedol workshopy zamerané na vlastnú metódu herectva. Získal sedem Olivierových cien a zároveň Cenu za vynikajúci výkon, cenu, ktorá bola udelená aj Petrovi Brookovi a Levovi Dodinovi.