o inscenácii
Premiérou Bojčevovho Plukovníka Ptáka oslávilo Zábradlí svoje narodeniny štýlovo. Svoju činnosť otvorilo pred 40 rokmi inscenáciou Kdyby 1000 klarinetů so silným antimilitaristickým akcentom, teraz je to opäť vojnová téma. Súčasný bulharský komediálny spisovateľ Christo Bojčev získal v r. 1997 za túto hru prvú cenu v medzinárodnej súťaži Harolda Pintera a British Council v Londýne. Bizarný nápad vytvoriť z niekoľkých pacientov od sveta odrezanej psychiatrickej liečebne 'elitnú vojenskú jednotku ' cestujúcu do Štrasburgu, aby získala povolenie na vstup do NATO a európskych administratívnych štruktúr, je dostatočne bláznivý a absurdný na to, aby ho uviedlo práve Divadlo Na zábradlí a inscenoval práve Petr Lébl. Navyše – pre Lébla s jeho mimoriadnym zmyslom pre búranie overených postupov, 'znesväcovanie ' veľkých tém, vymýšľanie absurdných konfliktov, sa objemovo i obsahovo subtílny text ukázal ako mimoriadne inšpiratívny. Najmä spolu s mužskou časťou hereckého súboru 'zdvihol hodenú rukavicu' typicky léblovsky: provokatívne, absurdne, s riadnou dávkou ostrej irónie a bláznivej recesie zároveň.
tvorcovia
Réžia: Petr Lébl
Preklad: Milena Piikrylová
Dramaturgia: Ivana Slámová
Úprava: Ivana Slámová a Petr Lébl
Scéna: Jan Marek
Kostýmy: Katerina Stefková
Hudba: Roman Holý a Sexy Dancers
Hrajú: Doktor: Martin Písařík, Dmitrij Fetisov, Plukovník: Jiří Ornest, Chačo Ivanov, Herec: Vladimír Marek, Matej Popov, Krpáň: Leoš Suchařípa, Kiro Petrov, Zlodej: Bohumil Klepl alebo Petr Čtvrtníček, Davud Sukriev, Čatár: Radek Holub alebo Bohumil Klepl, Pepa Antonovová, Colníčka: Magdalena Sidonová, Televízna hlásateľka Eva Jurinová: Eva Jurinová zo záznamu
režisér
Petr Lébl (1965) Za mnohokrát šokujúce inscenačné postupy zbiera nadšenú chválu a zároveň ostrú kritiku. Je oceňovaný a zatracovaný. Nikdy však nie je šedivý a nudný. Kontroverzná postava českého divadla – režisér, výtvarník, herec, grafik, autor, publicista, pedagóg a umelecký šéf Divadla Na zábradlí (od r. 1993). Odbornú aj laickú verejnosť provokoval – zároveň si však aj získal uznanlivú pozornosť – ešte ako amatérsky divadelník (K. Vonnegut Jr. – Groteska, Ch. Morgenstern – Polepšovňa, M. Eliad – Had, F. Kafka – Premena). Profesionálne réžie, uvedené predovšetkým v Divadle Na zábradlí, mu postupne prinášali povesť experimentátora, tvorcu obdareného mimoriadnou intuíciou pre odkrývanie nových významov predlohy, nevšednou schopnosťou vyjadrovať text prostredníctvom výtvarných scénických obrazov. Na nitrianskom festivale sa predstavuje už po štvrtýkrát (DN '93 – T. Dorst: Fernando Krapp mi napísal list, DN '94 – A . P. Čechov: Čajka, DN '97 – A. P. Čechov: Ivanov). Posledné dve menované diela získali v Čechách prestížnu Cenu Alfréda Radoka za najlepšiu inscenáciu roka.