Búrka

Vígszínház, Budapešť, Maďarsko, 1999
Autor: William Shakespeare
Réžia: Róbert Alföldi

o inscenácii

Režisér sa upriamil na stret dnešnej reality krutosti a sveta opusteného ostrova, na ktorom vládnu svojské zákony a pravidlá. Obidva svety sa vzájomne prestupujú a divákovi sa rysujú kontúry paralel medzi stroskotancami mora a stroskotancami života...

Inscenácia je v plnom zmysle slova polymúzická súhrou všetkých zložiek javiskovej tvorby – neustále a nápadito sa meniaca scéna, výrazovo moderné kostýmy, precízne herectvo, erotizujúci tanec a spevácke výkony tvoria mimoriadne spektakulárne predstavenie. Má strhujúce tempo, v ktorom režisér experimentuje so samotným klasickým textom, s inscenačnými postupmi a napokon so samotným divákom – v jeho neustálom prekvapovaní aj zavádzaní. Inscenácia je skutočným príkladom mimoriadnej vnímavosti Alföldiho voči postmodernistickému experimentovaniu.

tvorcovia

réžia: Róbert Alföldi
preklad: Mészöly Dezsö
výprava: Kentaur
kostýmy: Bartha Andrea
hudba: Presser Gábor
choreografia: Király Attila
dramaturgia: Rácz Erzsébet
video: Tóth Zsolt
šéf techniky: Krisztiáni lstván
svetlo: Móray Ernő
videotechnika: Komoróczky Gábor
pyrotechika: Gajdos Béla
zvukové nahrávky: Kiss lstván
asistent réžie: Várnai lldikó
hrajú:  Alonzo: Borbiczki Ferenc, Sebastian: Hujber Ferenc, Prospero: Hegedűs D. Géza. Antonio: Oberfrank Pál, Ferdinand: Kolovratnik Krisztián, Gonzalo: Vallai Péter, Adrian: Csőre Gábor, Caliban: Kaszás Attila, Trinculo: Hajdu lstván, Stephano: Fesztbaum Béla, Kapitán: Gyuriska János, Miranda: Varga Gabriella, Ariel, Iris: Kútvölgyi Erzsébet Juno, Duch: Buza Tímea, Ceres, Duch: Polyák Lilla, Duchovia: Sarádi Zsolt, Pataki Ferenc, Fábián Gyula; Frank Róbert, Hornyák lstván, Kelemen Zsolt, Plaveczky Ede, Sárkány Zsolt, Starý otec: Jozef Dóczy, Vnuk: Martin Ondica

režisér

Divadelný svet a imaginácia mladého maďarského herca a režiséra Róberta Alföldiho (1967) nie sú divákom Divadelnej Nitry neznáme. Už po tretíkrát sa festivaloví diváci stretnú s jeho výrazným režijným rukopisom, ktorý čerí hladinu domácej i zahraničnej divadelnej scény (DN '97 – A. P. Čechov: Čajka, DN '98 – W. Shakespeare: Kupec Benátsky – výročná cena za najlepšiu réžiu v Maďarsku). Réžii sa venuje od roku 1995 a okamžite sa stal výnimočným zjavom maďarskej divadelnej scény. Patrí medzi tých režisérov, ktorí sa vyhýbajú šablónam a konvenciám, pritom však neodmietajú žiadny divadelný či dramatický druh. Jeho inscenácie sú vždy veľmi sugestívne a svieže a hoci sú myšlienkovo a pocitovo mnohovýznamové, vždy sú podriadené zrozumiteľnosti a diváckej príťažlivosti.