o inscenácii
Vajdičkov nový preklad lonescovej drámy je dobrým východiskom pre živú a vitalitou hry so slovom obdarenú inscenáciu. Presnosť a vernosť originálu, ale aj uvoľnenosť a schopnosť kreatívneho narábania s jazykom – to je ten najvhodnejší materiál pre vybudovanie pozoruhodných hereckých kreácií ústrednej dvojice. Inscenácii dominujú brilantné herecké výkony najvýznamnejších osobností činohry SND: Emílie Vášáryovej a Emila Horvátha. Diváci sú svedkami ohňostroja ich výrazových prostriedkov, kreatívnej práce s gestom, mimikou a slovom – jeho významom aj tonalitou. Obdivujeme spontánnosť hercov, vzájomnú súhru, zmysel pre improvizáciu smerujúcu ku klauniáde. Hravosť a fantázia oboch protagonistov sú základom pre vznik inscenácie, ktorá napriek svojej burlesknej uvoľnenosti, pohrávaniu sa s polohami absurdna, banality aj sentimentu, ponúka divácky príťažlivý odraz nášho bytia.
tvorcovia
réžia a preklad: Ľubomír Vajdička
dramaturgia: Peter Pavlac
scéna: Jozef Ciller
Kostýmy: Milan Čorba
Hudba: Peter Mankovecký
Hrajú: Starenka: Emília Vášáryová, Starček: Emil Horváth, Rečník: Milan Bahúl
režisér
Ľubomír Vajdička (1944) Jedna z najvýznamnejších režijných osobností slovenského divadelníctva. V roku 1969 absolvoval Vysokú školu múzických umení – odbor divadelná veda. V 70. rokoch pôsobil ako režisér v Divadle SNP Martin, kde s veľkým úspechom inscenoval predovšetkým slovenskú a ruskú klasiku. Od roku 1983 pracuje ako režisér Činohry SND so záberom na inscenovanie svetovej dramatiky (od Shakespeara cez Musseta až po Pirandella). Od roku 1986 je pedagógom režijnej tvorby na bratislavskej VŠMU. Prekladá z ruštiny a z francúzštiny.
Vajdičkove inscenácie sa vyznačujú precíznou dramaturgickou predprípravou a intelektuálnym prístupom k textu – jeho dôkladnou analýzou, presunom významových dôrazov vo vnútri drámy a vytvorením dostatočného priestoru pre hereckú tvorbu. Vajdička nie je radikál v úprave predlohy, ale v jej novátorskej interpretácii.
V 90. rokoch inscenoval: H. lbsen: Divá kačka (1990), G. Feydeau: Chrobák v hlave (1990), I. Stodola: Čaj u pána senátora (1992), L. Pirandello: Každý má svoju pravdu (1993), W. Shakespeare: Sen noci svätojánskej (1994), P. Karvaš: Vlastenci z mesta YO ( 1995), M. Sherman: Keď tancovala...(1996), J. Barč-lvan: Mastný hrniec (1996) , A. D. Musset: Lorenzaccio (1997), N. V. Gogoľ: Ženba (1997), L. Pirandello: Šesť postáv hľadá autora (1998), A. P. Čechov: Čajka (1999).