o inscenácii
(Čo kde – Improvizácia z Ohia – Katastrofa – Kroky)
Výber štyroch krátkych hier tvorí inscenáciu, ktorá je viac ako výpoveďou tvorcu prostredníctvom divadla. Je bytostnou záležitosťou jeho vnímania sveta, prostriedkom absolútneho vyjadrenia svojho prístupu k životu, dokonalým splynutím s autorom textu. Tak ako Beckett, aj Bruno Meyssat je nezávislým solitérom, ktorý sa pokúša stvoriť všetko sám, ktorému hlučnosť a mnohosť pozemského života pôsobí utrpenie.
S Beckettom ho spája využitie ticha ako napätia, v ktorom človek vníma neopísatel'né, schopnosť koncentrácie, sústredenia sa na ciel’, zjednodušenie až odstránenie sujetu, ktorým nás vedie do hĺbky hry, umožňuje nám vidieť veci, ako ešte neboli videné, počuť zvuky tak, ako sme ich nikdy nepočuli. Meyssatove 'lekcie vnímania' založené na výrazových prostriedkoch minimalizmu (sporý text, hracia plocha vymedzená na 36 m2, zväzujúci kostým a minuciózne svietenie) pripomínajú prístroje na meranie času, jeho 'africké' skúsenosti zas stretnutie Saint-Exupèryho s večnosťou.
Po žiarivých expresívnych a extrovertných ukážkach francúzskeho divadla na Divadelnej Nitre v podaní diel Philippa Gentyho, Jerôma Thomasa, Josepha Nadja či súborov Oz Theaterland alebo Malabar prezentuje táto krajina dielo totálne introvertné – ponorené do seba.
tvorcovia
réžia: Bruno Meyssat
asistent réžie: David Moccelin
scénografia a svetlá: Bruno Meyssat
asistent: Claude Husson
zvuk: Olivier Lecrocq
zvuková réžia: Alain Lamarche
kostýmy: Gisèle Madelaine
administratíva: Hélène Petitprez
hrajú: Gérard Belliard, Philippe Cousin, Élisabeth Doll, Éric Laguigné, Élisabeth Moreau, Jean-Michel Rivinoff
Produkcia: Théâtres du Shaman – Lyon,Théâtre Gérard Philipe-Saint-Denis, Skupina živej hudby – Lyon, s technickou pomocou Odéon – Théâtre de l'Europe – Paríž
režisér
Bruno Meyssat (1959) Je autorom, režisérom i scénografom vyše dvadsiatich divadelných diel, manažérom Théâtre du Shaman, ktoré založil v roku 1981, ale aj autorom scénografie a svetiel projektov iných tvorcov. Jeho inscenácie hosťovali v mnohých mestách Francúzska a zúčastnili sa na festivaloch doma i v zahraničí (Taliansko, Egypt, Keňa). Za inscenáciu Ajax, syn Télamonov získal na Káhirskom festivale Cenu za scénografiu (1991), na Avignonskom festivale sa zúčastnil viac ráz (1991 – Ajax, syn Télamonov, 1992 – Passacaille). Po skúsenosti s dielom A. Strindberga (Orage – 1996) sa v poslednom období venoval tvorbe S. Becketta, presnejšie viacerým jeho krátkym hrám.
Materiály k dispozícii
Videozáznam inscenácie: nie
Texty inscenácie: SK, FR
Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk