Čajka

Dej Čechovovej hry je dôsledne prenesený do sveta divadla. Nielen Dorn je namiesto lekára 'herec' – s divadlom sú späté všetky postavy. Buď sú tiež hercami (Trigorin, Máša, Sorin, Dom, Polina Andrejevna), alebo technickým personálom (zo správcu statku Šamrajeva sa stal divadelný vodič, ktorý sa s Arkadinou neškriepi o kone, ale o služobný voz), Medvedenko je režisér. A keďže vidiecke sídlo sa celkom prirodzene zmenilo na divadlo oblastné, tvorcom nitrianskej inscenácie sa naskytla príležitosť hrať nielen 'o nás' vo všeobecnej filozofickom, ale aj v celkom konkrétnom zmysle – o vlastných pocitoch a skúsenostiach z pôsobenia v regionálnom divadle.
Niektoré konfliktné, či inak problematické vzťahy medzi postavami, ktoré v Čechovovom texte jestvujú len v miernom náznaku alebo ako neuskutočnené možnosti, Sprušanského inscenácie zviditeľňuje. Okolnosti a prostredie príbehu sa tým stávajú drsnejšími, hrany sa vyostrujú. „Žiť! Hrať!“ – ozýva sa ako refrén na rôznych miestach nitrianskej inscenácie a táto túžba zmieta nielen Ninou, ale celou touto stratenou divadelnou pospolitosťou.