Slečna Júlia

Manjana Theatre, Štokholm, Švédsko, 2000
Autor: August Strindberg
Réžia: Nola Rae

o inscenácii

Predstavenie je svojráznym javiskovým spracovaním trúchlohry švédskeho klasika Augusta Strindberga, a to nečakane – formou klauniády. Diváka nielen dobre pobaví, rozosmeje či rozptýli, ale výsostne divadelnými prostriedkami ho oboznamuje aj so zložitosťami mužsko-ženských vzťahov. Oceníme technickú bravúru švédskych hercov, dômyselnosť a kreativitu, s akou scénicky tlmočia a zobrazujú čo i len najmenšie detaily Strindbergovho textu. Herci zručne transformujú klasickú predlohu do formy pantomimickej show. Všetky dialógy sa menia na zrozumiteľnú reč tela. Toto predstavenie nechce byť reprezentatívnym zástupcom severskej divadelnej kultúry na festivale. Ide skôr o jednu z inšpiratívnych možností hravého a slobodného prístupu k inscenovaniu vlastnej (národnej) klasickej drámy. S radosťou, fantáziou, humorom, sviežosťou a nadhľadom.

Predstavenie sa prezentovalo na niekoľkých festivaloch vo Švédsku aj v zahraničí: strindbergovský festival vo Švédsku (1998), Festival RIBA v Litve (1999) a v Bielorusku.

tvorcovia

réžia: Nola Rae
výprava: Lasse lngvarsson
hrajú: Júlia: Cecilia Holm, Jean: Bert Gradin, Kristin: Eva Riepe

režisér

Nola Rae (1949) Výrazná osobnosť na poli ženskej pantomímy, tanečného umenia a klauniády. Absolvovala desaťročné štúdium tanečného tréningu Kráľovskej baletnej školy v Londýne. Spolupracovala so slávnymi osobnosťami svetovej pantomímy (napr. Marcel Marceau). Spolu s Mattew Ridoutom založila v roku 1975 Londýnsku pantomimickú školu a okrem toho sa podieľala na tvorbe mnohých inscenácií po celom svete.

V roku 1994 po prvýkrát režírovala v Divadle Manjana predstavenie Dom Bernardy Alby, ktoré si získalo úspech nielen vo Švédsku, ale aj v zahraničí.

Divadlo Manjana je asociáciou ženskej švédskej klauniády. Ich hlavnou snahou je osobitý prístup, originálny spôsob spracovania a interpretácie drámy z pohľadu daného žánru. Základnou filozofiou Divadla Manjana je presvedčenie, že práve prostredníctvom prvkov pantomímy sa dajú viditeľnejšie a príťažlivejšie zobrazovať prejavy životnej absurdity, humoru aj tragédie.