Súboj s démonom

Anglický renomovaný dramatik David Hare nadviazal svojou hrou na stále živý problém sústredený v otázke: V čo ešte dnešný kresťan verí?

Jeho reflexie o viere v hre Súboj s démonom sú reflexiami o pochybnostiach, o možnostiach viery, o hraniciach pochybností a hraniciach viery. Rozpaky, ktoré podobná otázka vyvoláva, povýšil dramatik na hodnotu, s ktorou treba rátať spolu s pochybnosťami a neistotou ...

Ak túto – u nás desaťročia tabuizovanú – tému viery a Boha, ktorý nie je len transcendentným náprotivkom človeka, ale hlbinným rozmerom ľudstva, inscenuje na slovenskom javisku práve Martin Huba (1943), je to bezpochyby aj preto, že Huba herec a Huba režisér si kladie otázky hlbinné a podstatné.

Po inscenáciách Zo života dážďoviek (O. Enqiust, 1988) a Showmen (T. Griffiths, 1990), kde sa predstavil ako herec i režisér, završuje triádu svojich réžií na MS SND Harovým Súbojom s démonom.

Zdanlivo nadmerná trúfalosť (sám sebe režisérom i protagonistom) doviedla M. Hubu k zvláštnej syntéze výpovede, kde subtílny prístup k téme precizuje svojím herectvom „introspektívneho vhľadu“ a nevtieravým kultivovaním režijného postupu jemne a presne hmatá po neuralgických bodoch indivídua a doby. Jeho neopakovateľná „vedomá spontánnosť“ intelektuálnych spovedí je vlastne súvislou meditáciou nad krehkou rovnováhou roztrieštenej integrity človeka žijúceho v nečase protirečení.

Uvážlivá, pokojná hladina Hubových inscenácií je len zdaním pokoja, je úpenlivým úsilím o udržanie celistvosti zraniteľných ľudí. V tom vážnom tóne a jemnom smiechu, v hodnote ticha, v tom je sila jeho predstavenia.

Zuzana Bakošová – Hlavenková

o inscenácii

tvorcovia