o inscenácii
Nestáva sa mi, že po opakovanom stretnutí s predstavením sa zážitok prehlbuje a obohacuje. Prešovské prvonaštudovanie novinky Mikuláša Kočana Húsky, húsky, kam letíte? pod „dospelejším“ názvom Andrišku, Andrišku, patrí medzi také výnimky.
Možno aj preto, že druhý raz som ho videl v domácom prostredí a v pôvodnom priestore, ale celkom iste aj preto, že predstavenie dozrieva, a želám aj Nitre, aby ho takto zažila.
Vôbec ma neprekvapuje, ba som rád, že mladé kritické hlasy nie sú také nadšené. Ich výhrady a námietky objasňujú príčinu. Nepoznajú a nezažili – a bodaj by ani nemuseli zažiť – okolnosti a základný problém tejto súčasnej bilancie jednej životnej skúsenosti.
Básnická prenáška témy, ktorej akoby sa v divadle zľakli, keďže ju vymenili, predpokladá skutočnosť, objímajúcu a vystihujúcu obsah i vzťah univerzálneho sveta a človeka, hoci dnes sa vníma už najmä historicky. Nový názov vyzdvihuje dôležitosť len jednej jeho stránky. Pritom však výnimočnosť hry spočíva práve v tom, že obyčajný život obyčajného človeka podčiarkol a ozvláštnil autor dramatickou personifikáciou života husieho kŕdlika. Zvrchovaný výkon hereckej dvojice Jozef Stražan a Gabriela Dolná, hoci nie na rovnocennom texte (ženský part je skúpejší a preto menej vďačný), spočíva na mimoriadnom stotožnení sa s osudmi svojho ľudského páru. Ukážková schopnosť vyjadriť bez najmenších zábran aj najdôvernejšie situácie postáv takmer v dotyku s divákom, mohla sa oprieť o spoľahlivú autentickosť ich „pracovných“ odevov.
Na hre a predstavení si vážim ich nezničiteľný, čo aj drastický optimizmus, pre ktorý ich považujem za reprezentačný výkon súčasnej slovenskej profesionálnej činohry.
Emil Lehuta
tvorcovia
réžia a choreografia: Jozef Prážmári
scéna a kostýmy: Štefan Bunta
účinkujú: Jozef Stražan, Gabriela Dolná, Ľudmila Dutková, Stanislav Pitoňák, Ivan Mozoláni, Peter Lejko, Jozef Fila, Mária Ficeriová, Anna Kúkoľová, Zuzana Kúšiková, Jana Pilzová, Jana Vanická, Gejza Tóth, Štefan Capko, Igor Šabek