Eduard II.

Nový manažment budapeštianskeho Komorného divadla (v minulosti Ľudové divadlo) začal pracovať od 1. 1. 1991 a s okamžitou platnosťou zaviedol nový organizačný systém a novú umeleckú koncepciu. V dnešných dňoch má divadlo 3 súbory: Dramatickú sekciu, Budapeštiansku komornú operu, Stredoeurópske divadlo tanca a tri budovy na troch miestach v Budapešti – Józsefvárosi Theater, Studio Stage na Károly Bld., Kiscell Church.

Už v roku 1991 získalo Komorné divadlo sedem z ôsmich udelených cien a tri ceny kritiky na X. Celoštátnom festivale divadiel. V tejto úspešne začatej ceste pokračuje divadlo nielen účasťou na pomerne veľkom počte festivalov a zájazdov doma aj v zahraničí, ale v hodnoteniach a kritikách renomovaných domácich i zahraničných kritikov sa objavuje zaradenie medzi najúspešnejšie a najpopulárnejšie divadlá v Maďarsku. K najväčším úspechom poslednej sezóny nesporne patrí Marlowov Eduard II., ktorý vznikol pod vedením jedného z najlepších maďarských režisérov súčasného maďarského divadelného života –Józsefa Ruszta.

Autor Eduarda II. – Christopher Marlowe – bol o dva mesiace starší (pokiaľ ide o jeho narodenie) a o dvadsaťtri rokov mladší (pokiaľ ide o jeho smrť) než Shakespeare. Bol mimoriadnym dramatikom, ktorý môže byť hodnotený len v Shakespearových pojmoch. Shakespeara však nemôžeme hodnotiť v pojmoch Marlowových.

Podľa niektorých shakespearelógov Richard III., veľká dráma sebazaprenia, zatienil Eduarda II., tiež veľkú drámu sebazaprenia.

Marlowov Eduard je možno úbohý človek a úbohý kráľ, ale jeho náruživá vášeň, z ktorej vychádzajú dramatické disproporcie, z nej do istej miery vytvára (ako následok nezmyselného výberu) mysterióznu bytosť.

Bytosť, ktorá nemôže nájsť odpovede na základné otázky ľudského života, a ako dieťa, ktoré vášnivo kladie „nevhodné“ otázky, začína sa výrazne podobať dnešnému človeku, neustále atakovanému neznesiteľným množstvom poznatkov o svete.

Nie je schopný robiť kompromisy či zvažovať veci, dokáže len milovať a nenávidieť. A stále si tragicky no obdivuhodne plniť svoju „úlohu“ kráľa.

S otvorenými očami a s utrpením volí a prijíma smrť rovnako ako jeho verné služobníctvo, ktoré sa k nemu pripojilo z nenásytnosti a smädu po moci. Jeho oddanosť však prevyšuje všetky záujmy – ten, kto ho zrádza, ľutuje svoj čin, hoci mal z neho zisk. Nie preto je však Eduard dobrý kráľ. Dobrý kráľ je jednoducho preto, že je ľudský.

Eduard vo svojich obľúbencoch hľadá komplicov. Nemôže byť kráľom, no nemôže byť „nekráľom“. Až do poslednej chvíle zostáva rozporuplný.

Christopher Marlowe, zasiahnutý do čela kráľovským zmocnencom na tmavom schodisku hostinca, opísal v Eduardovi II. krásu omylov, krásu osudovej príťažlivosti k chybám. Jeho slová v nás pulzujú ako krv v žilách.

András Forgách

o inscenácii

tvorcovia