Kazimír a Karolína

Divadlo Astorka má svoje korene v niekdajšom legendárnom Divadle na Korze, ktorého existencia bola v roku 1971 administratívne ukončená:

Niekoľkí Jeho členovia sú dnes našimi členmi. Druhú etapu znamenali predstavenia v Štúdiu NS pod režijným vedením Vladimíra Strniska, v ktorej sa vytvorilo jadro dnešného súboru a vykryštalizovala sa jeho osobitá poetika. Tretiu etapu predstavuje v priestoroch Štúdia Novej scény založené Korzo'90, ktoré sa v priebehu svojej tretej sezóny vrátilo k pôvodnému názvu budovy v 30. rokoch, kaviarne Astória, čiže Divadlo Astorka.

Astorka si hľadá svoje miesto, svojich divákov a uplynulá sezóna vysiela signály, že úspešne. Repertoár ukazuje snahu nepodliehať komerčným tlakom, uvádzať tituly a dramatiku neobohranú. hľadať si svojský divadelný jazyk. Inscenáciou hry rakúskeho dramatika Odona von Horvátha Kazimír a Karolína otvorilo Divadlo Astorka svoju tretiu sezónu, dnes pociťovanú ako prelomovú.

Inscenoval ju dnes už interný režisér Juraj Nvota, ktorý za Kazimíra a Karolínu (s prihliadnutím na predchádzajúce inscenácie) dostal cenu LITFOND-u za réžiu roka 1992. Nvotov poetický nadhľad sa prvýkrát stretol s raazantným charakterizačným umením hereckého súboru Astorky a Horváthov text v ich rukách ožil a začal dýchať atmosférou Dovadla Svet. Inscenácia Kazimíra a Karolíny sa tak stala akýmsi mottom celej nasledujúcej sezóny, v ktorej sa objavili potom mená ako Boris Vian, Fernando Arrabal, Rudolf Sloboda a N. E. Baehr. "Výborné herecké výkony dokazujú, ako zmena poetiky môže byť silnou stimulujúcou injekciou pre stagnujúci súbor. .. Touto inscenáciou sa Divadlo Korzo' 90 stáva divadlom Korzo'92, pretože tento letopočet lepšie vyjadruje začiatok existencie nového divadla.“ (Adriana Kronerová, Večerník 25. 9. 1992).

Divadlo Astorka sa teda predstaví inscenáciou Kazimír a Karolína. Hrou o láske a o jej zákrutách vo svete húsenkových dráh, vo svete zeppelinov, na slávnosti, ktorá je určená všetkým – prepusteným šoférom, krajčírom, úradníčkam, malým zlodejíčkom a ich družkám, komerčným a súdnym radcom, a kam preniká nezadržateľne, kruto a smiešne, každodenný život so svojimi hlúpymi náhodami, a tak potrebnými snami... Hrou o tom, ako sa hrdosť a čistota, ješitnosť a naivita podieľa na zničení náklonnosti a lásky Karolíny a Kazimíra.

Viki Janoušková

o inscenácii

tvorcovia