Lulu

Wedekihdova „monstertragédia“ Lulu patrí akiste k najškandalóznejším drámam 20. storočia. Ale nie preto sa ocitla na repertoári činohry SND. Napokon pseudomoralistické dôvody, ktoré boli tou najbanálnejšou príčinou cenzorských zásahov i súdnych sporov, už dávno nie sú na konci storočia opradené toľkými mýtami a tabu ako na začiatku storočia.

Vo Wedekindovej hre sa však skrýva čosi zásadnejšie než iba škandalózne pikantérie. V Lulu je originálnym spôsobom zobrazený večný dramatický spor živelného, vitálneho, intuitívneho bytia s prostredím inštitucionalizovanej morálky a majetníckeho vzťahu ku svetu. V tomto bol Wedekind na prelome storočia buričom; nielen v Lulu, ale hoci aj v inej svojej dráme, ktorú práve v nitrianskom divadle inscenoval pred rokmi Jozef Bednárik – v Prebudení jari. Jednoducho ho štvala pokrytecká morálka a pokladal ju za zločin, ktorý môže ľahko zničiť ľudský život.

Vzdor – často anarchistický a vášnivý vzdor voči pokryteckej morálke ešte pokryteckejšej spoločnosti bol napokon častou témou ďalšej generácie Wedekindových nasledovníkov, ktorých Wedekindova tvorba významne ovplyvnila – expresionistov. Tu možno nájsť viac než iracionálne a náhodné spojenie medzi Wedekindovou Lulu a Brechtovým Baalom (spojenie posvätené i hlbokým obdivom mladučkého Brechta k veľkému Wedekindovi).

A tak Lulu na scéne činohry SND chcela (a azda sa jej to aj podarilo) nadviazať na Baala v Divadle SNP v Martine. Ten istý prekladateľ a dramaturg, ten istý režisér, ten istý hudobný skladateľ, ten istý autor textov pesničiek – teda tvorivý tím ľudí, ktorých téma konfliktu intuitívneho a „prírodného“ vzdoru voči zinštitucionalizovanému životu bytostne zaujíma. Ale nie preto, aby jednoznačne „priklepli“ pravdu a požehnanie iba jednej strane, lež aby tento večný SPOR (je to náhoda, že aj taký titul – z pera Marivauxa kedysi Polák inscenoval pod názvom Dotyky a spojenia?), aby teda tento večný spor zobrazili pokiaľ možno čo najobjektívnejšie a priam zmyslovo konkrétne. S vedomím, že ľudia ho zrejme nikdy nevyriešili a vďakabohu ho nikdy ani definitívne nevyriešia. Inak by na tomto svete vypukla katastrofálna nuda, vážení.

Martin Porubjak

o inscenácii

tvorcovia