Krvavá mágia

Trnavské divadlo sa blíži k 20. výročiu svojej existencie.Pri jeho zrode stáli dva kompletné ročníky VŠMU – herci, režiséri, dramaturgovia, výtvarník, a tak sa stalo, že divadlo malo šancu vyprofilovať sa – dramaturgicky i poetikou. Pečať mu vtlačili predovšetkým režiséri – Blaho Uhlár a Juraj Nvota.

Lenže čas beží, všetko sa mení a vyvíja. Aj divadlá.

Obaja profiloví režiséri aj kmeňový súbor odišli. Neprajníci sa tešili a čakali koniec. Ale na pooranom poli sa dá zasiať. Nastupuje nový ročník VŠMU, hlásia sa noví spolupracovníci. A tak Trnavské divadlo hľadá svoju novú alebo ďalšiu tvár. A jedným z pokusov je aj inscenácia hry Michela de Ghelderodeho Krvavá mágia v réžii Ondreja Spišáka.

Ghelderode si vytvoril svoj uzavretý mikrosvet. Je to vitálne Flámsko, stredoveké i renesančné, na pozadí ktorého vytvára živé postavy vyhranené do jedinej vášne. V Krvavej mágii démonizmus, ktorý zaplavuje Gheldeho svet, nadobúda podobu satanskej hriešnej viery vo vlastnú božskosť. To vedie ku vzniku strašidiel, osôb tak posadnutých určitým deformovaným rysom povahy, až sa stávajú zosobnením odcudzenia, dehumanizácie. V Ghelderodeho svete nie je len sem-tam nejaký blázon. Blázni a posadnutí sú tu všetci. Ústredná postava hry, lakomec Hieronymus je ochotný kedykoľvek obetovať všetko zo svojho pohodlia, len aby vyhovel svojej posadnutosti po bohatstve. Má mladú pôvabnú ženu, no nikdy sa jej nedotkol, aby mohol jej panenstvo počítať k svojmu majetku a predovšetkým, aby jej nepodľahol a nemusel za ňu utrácať peniaze. Každá vášeň a posadnutosť ústi u Ghelderoda v smrť.

Trnavská inscenácia v réžii hosťujúceho Ondreja Spišáka predstavuje postavy vzbudzujúce hrôzu i smiech, ponúka „Krvavú mágiu“ v štýle krvavého hororu, láka i varuje.

Mirka Čibenková

o inscenácii

tvorcovia