o inscenácii
Bábkové divadlo na Rázcestí hrá pre deti, mládež i dospelých. Tvorí divadelné inscenácie vlastných autorských predlôh, interpretácie súčasnej i klasickej literatúry a dramatiky.
V divadelnej tvorbe spája rôzne výrazové a vyjadrovacie prostriedky a techniky divadla vizuálneho, pohybového, klasického a neklasického, bábkového, činoherného, bez vymedzení žánrových, tematických, obsahových či formálnych. Zmyslom tohto všetkého je anticipácia a presadenie inej dimenzie bábkového divadla, doteraz podliehajúceho dlhoročnej konvencii o nenáročnosti, infantilnosti, neplnohodnotnosti vyjadrovacích prostriedkov tohto divadelného druhu.
K zvláštnostiam divadla a k ojedinelým projektom v rámci súčasnej produkcie divadiel pre deti a mládež patria: Divadelný mlyn (žiaci ôsmich základných škôl v Banskej Bystrici, cca 700 detí, pravidelne navštevujú divadelné predstavenia a tieto podnety spracúvajú v škole – výtvarne, literárne); Divadlo Bez Bariér (umelecký projekt, ktorý sa snaží o odstránenie bariér medzi handicapovanými a ostatnými, o integráciu a vytváranie podmienok pre trvalý a bežný kontakt s divadlom). Pri BDnR pracuje Herecké štúdio, ktoré navštevujú študenti stredných škôl v Banskej Bystrici. Je tiež známe ako organizátor jedinej prehliadky (bienále) slovenskej bábkovej tvorby s medzinárodnou účasťou – Bábkarskej Bystrice.
Dominik Tatarka a Dojímate ma veľmi a Ernst Theodor Amadeus Hoffmann v predstavení Taverna Magica. To prvé ako fragmenty zo života a diela, druhé ako fantázia a la Hoffmann podľa scenára Ivety Škripkovej. Obidve predstavenia snažiace sa postihnúť rozporuplné postavenie umelca v danej spoločnosti, vyjadriť zložité vnútorné stavy tvorivého procesu, jeho hľadania i trápenia. Bez čítankovej snahy zjednodušovať, prikrášľovať, retušovať. Ponúknuť skôr divadelne príťažlivý obraz o človeku výnimočnom, ale predsa len živom, o človeku vôní a pachov, ideálov i zmarených nádejí. Aká silná bola ich túžba, odhodlanie, aký neúprosný bol ich osud a ľudský údel.
Svetozár Sprušanský
Na počiatku inscenácie bol groteskný obraz sveta, ktorý glorifikuje trpaslíka Zinnobera, dementného imbecila, čo sa šťastnou zhodou okolností a vďaka neschopností okolia stal najdôležitejšou osobou jedného štátiku...
Iveta Škripková
Záver je už len autobiografickým dovetkom a pripomenutím historickej márnosti každého z géniov, ktorý skončí v zajatí fráz a floskúl školských učebníc. Hoffmann pokrčí ramenami, listuje si knihami čítajúc cudzojazyčné predslovy o vlastnej osobe, a stráca sa v tichu do prepadliska dejín.
Svetozár Sprušanský
tvorcovia
réžia: Marián Pecko
scenár: Iveta Škripková
dramaturgia: Dominika Navarová
scéna: Ján Zavarský
kostýmy, bábky, masky: Eva Farkašová
pohybová spolupráca: Elena Krošláková-Lindtnerová, Zuzana Hajková
hudba: Henrich Leško, Róbert Mankovecký, Jindřich Obšil, výber z diela Beethovena, Mozarta
korepetícia: Alžbeta Trgová
účinkujú: Michaela Fridmanová / Kristína Pecková), Jindřich Obšil, Michal Ďuriš, Štefan Píšša, Mária Šmihlová, Marta Nováková, Alena Sušilová, Mária Šamajová / Michaela Almášiová), Pavol Hadač, Ján Haruštiak, Juraj Benčík / Jozef Šumaj, Richard Mažáry, Ján Šávolt, Alžbeta Trgová