Alenka v ríši divov a za zrkadlom

V predhovore k vydaniu svojich experimentálnych filmových a divadelných libriet Jiří Mahen píše: „Vzal člověk husu a uvázal ji na provaz. Vykročila husa a vzala člověka na procházku: Pojď!“ Divadlo Husa na provázku je od začiatku svojej existencie (vzniklo v r. 1967 ako združenie mladých divadelníkov, literátov a výtvarníkov a svoj názor odvodilo z citovaného výroku) charakteristické tým, že hľadá nový divadelný jazyk, ale nerobí tak bez vedomia kultúrnej kontinuity. Naopak, programovo nadväzuje na národné kultúrne tradície, pričom najväčším zdrojom inšpirácií je preň medzivojnová avantgarda v celej škále svojho myslenia a tvorby. V laboratórnom charaktere umeleckej práce sa všetko tvorí nepravidelnými postupmi. Podľa prózy, poézie, literatúry faktu i vlastného videnia skutočnosti si divadlo vytvára scenáre, ktoré sú realizované v nedivadelných priestoroch, vždy v špecifickom usporiadaní hľadiska a javiska. Nie je tu teda odstup medzi hercom a divákom, o to dôraznejšie sa buduje autenticita hereckého prejavu.

V roku 1988 sa končí istá etapa tvorby Provázku a začínajú sa vynárať nové línie. Pribudol režisér Vladimír Morávek a jeho Nedětské studio, Peter Sherhaufer aj s Morávkom a Petrom Oslzlým prehlbujú medzinárodné projekty a Eva Tálská zakladá Studio Dům, kde s amatérmi realizuje svoje dávno nahromadené predstavy. Alenka v ríši divů za zrcadlem je obnovenou premiérou staršej, veľmi úspešnej inscenácie tejto režisérky. Scenár vychádza z druhej Carrollovej knihy.

Oplýva fantáziou, humorom a hravosťou. Je spontánnym, prirodzeným a roztopašným dielom. Paradoxne potvrdzuje, že so súčasnou krízou divadla sa lepšie vyrovnáva subtílna, apolitická a hravá Eva Tálská, ako robustný, politizujúci a tvrdohlavý Peter Scherhaufer.

Eva Tálská vyčarila na prázdnej scéne, ohraničenej iba veľkým šachovnicovým štvorcom, rozprávkovú ríšu plnú prekvapení a ich nápaditých poetických riešení.

Redakcia

Alenka v ríši divov a za zrkadlom

o inscenácii

tvorcovia